Z dejín katedry

Katedra histórie bola založená v roku 1997 ako jedna zo zakladajúcich katedier Filozofickej

fakulty univerzity Sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave. Medzi zakladateľov univerzity

i katedry histórie patrili PhDr. Marta Melníková a Prof. PhDr. Václav Furmánek, DrSc.

Prvou vedúcou katedry histórie sa stala vedúca oddelenia starších fondov v Slovenskom

národnom archíve PhDr. Marta Melníková, ktorá participovala v tej dobe na rozbiehajúcich sa

výskumoch vatikánskych archívov. Preto bol do programu vyučovania novej katedry histórie

zaradený v treťom roku štúdia aj predmet Dejiny cirkví na Slovensku. Ďalším špecifikom

katedry bolo bližšie zameranie na dejiny školstva. Po odchode doktorky Melníkovej viedol

katedru histórie v dvoch obdobiach doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc., potom nasledovali

doc. PhDr. Stanislav Hurčík, CSc. a PhDr. Tomáš Klubert, PhD. V súčasnosti je vedúcim

katedry doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. Medzi významných členov katedry histórie patril Prof.

PhDr. Matúš Kučera, DrSc., ktorý bol po vzniku Slovenskej republiky prvým ministrom

školstva a stal sa tiež prvým slovenským veľvyslancom v Chorvátsku v dobe vojny

v zanikajúcej Juhoslávii. Keď vznikala katedra histórie na UCM v Trnave, pôsobil ešte

v diplomatických službách. Z ďalších významných pedagógov, ktorí tu istú dobu pôsobili,

možno spomenúť napr. prof. Júliusa Bartla, prof. Stanislava Matejkina, doc. Vratislava

Mojša, doc. Miroslava Kamenického a Dr. Danielu Kodajovú.

Katedra histórie hneď od začiatku začala budovať svoju knižnicu, pričom

vedecké publikácie získavala od rôznych inštitúcií (napr. Slovenské Národné Múzeum,

Matica slovenská) i od významných osobností vedy (knihy z pozostalosti prof. Jána

Beňka, orientalistická knižnica turkológa Vojtecha Kopčana a rozsiahla zbierka kníh od

Pavla Hapáka). V období, keď bol vedúcim doc. Valachovič, sa katedra zameriavala na

regionálne dejiny a mala aj takto zameranú grantovú úlohu. Konali sa odborné konferencie

a zorganizoval sa aj seminár o živote a činnosti významného cirkevného dejateľa Martina

Kollára.

Publikačná činnosť katedry začala narastať v dobe, keď prišli na katedru mladí

asistenti Tomáš Klubert, Michal Duchoň, Ivan Varšo a Martin Lacko. Vtedy sa katedra

začala orientovať na vojenské dejiny, čo umožňoval v tej dobe aj bohatý trnavský vojenský

archív. Imidž katedry sa spájal s konferenciami s názvom „Slovenská republika očami

mladých historikov.“ Neúnavným organizátorom stretnutí mladých historikov k tejto téme

bol PhDr. Martin Lacko, PhD., v súčasnosti tvorivý pracovník Ústavu pamäti národa.

O týchto zborníkoch sa viedla širšia spoločenská diskusia. Viacero vedeckých štúdií bolo

publikovaných v periodiku Historické rozhľady, ktoré na katedre histórie vychádzali v rokoch

2004-2006. Od roku 2011 na ich tradíciu nadväzuje vedecký časopis katedry „Nové historické

rozhľady“.

Pracovníci katedry sú zameraní jednak na všeobecné dejiny, s konkrétnym zameraním

na dejiny antických civilizácií, cirkevné a kultúrne dejiny stredoveku, základné vojensko-

politické problémy dejín novoveku a dejiny Habsburskej monarchie v období osvietenstva,

napoleonských vojen a reštaurácie, jednak na základné problémy slovenských dejín od

najstarších čias po koniec 20. storočia a regionálne dejiny Trnavského kraja. Tieto úlohy

riešia formou individuálnych vedeckých výskumov a výsledky svojej práce prezentujú vo

forme osobitných monografií a štúdií vo vedeckých periodikách na Slovensku (Historický

časopis, Vojenská história, Slovenská archivistika apod.) alebo v zahraničí (Studia

historica Brunensia, Bohemia, Jahrbücher für Geschichte Osteuropas, Mitteilungen des

Österreichischen Staatsarchivs apod.). Ďalej publikujú odborné a vedecko-populárne

články na stránkach slovenských periodík. Aktívne sa zúčastňujú na vedeckých odborných

konferenciách organizovaných poprednými vedeckými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí

a riešia grantové úlohy cez interné grantové projekty na UCM (Fond podpory vedy

a výskumu), slovenské grantové nadácie (VEGA, KEGA) alebo v spolupráci so zahraničnými

inštitúciami (Max-Planck-Institut für Europäische Rechtsgeschichte vo Frankfurte, Herder-Institut v

Marburgu).

<<späť