História a kyberpriestor


HISTÓRIA A APLIKOVANÁ HISTÓRIA V KYBERPRIESTORE


Nový študijný odbor, ktorý otvára Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií FF UCM v Trnave je reakciou na stále sa modernizujúce podmienky vedeckého výskumu ako aj dopytu trhu práce, ktorý si žiada absolventov s interdisciplinárnym teoretickým vzdelaním, ktoré však bude vhodne prepojené s praktickými zručnosťami a znalosťou aktuálnych technológií a trendov. Aj keď je história vedou o dobách minulých, pri jej štúdiu sa čoraz viacej využívajú súčasné digitálne technológie, vďaka ktorým je množstvo historickým tém možné sprístupniť širokej verejnosti.

Odbor História a aplikovaná história v kyberpriestore spája tradičné bádanie s modernou praxou. Ponúkame bakalárske (6 semestrov) a magisterské (4 semestre) štúdium s možnosťou následného zloženia rigoróznej skúšky (PhDr.).

Základ štúdia tvoria odborné predmety zamerané na výučbu uhorských, československých i slovenských a takisto všeobecných dejín a príbuzných disciplín, ako sú pomocné vedy historické, dejiny európskeho umenia, filozofia dejín, metodológia dejín, historiografia, úvod do muzeológie a jazyky prameňov (napr. latinčina, maďarčina a nemčina). Dôraz je kladený na regionálne dejiny a tiež na environmentálnu históriudejiny environmentálneho myslenia, ktoré v slovenskom prostredí doposiaľ neboli komplexne vyučované.

Teoretické predmety sú doplnené o široký výber prakticky zameraných prednášok a seminárov, ktorých náplňou sú témy týkajúce sa kultúrneho dedičstva v kyberpriestore ako aj digitalizácie, vizualizácie a prezentácie historických pamiatok. Študenti sa nenásilnou formou, ktorá je prístupná pre každého, kto má záujem sa s počítačom naučiť niečo nad rámec bežných používateľských zručností, dozvedia ako sa dajú využiť moderné technológie v klasickom historickom výskume.

Pre záujemcov o historickú vedu v jej tradičnej podobe ponúkame plnohodnotné odborné vzdelanie, v rámci ktorého sa budú môcť zamerať na niektorú zo širokej palety špecializovaných tém zo uhorských, resp. slovenských (napr. Dejiny praveku, Dejiny Slovenska: vrcholný a neskorý stredovek, Historický seminár zo novších slovenských dejín: 1945 - 1968 a iné) aj všeobecných dejín (napr. Dejiny staroveku: civilizácie Orientu, Všeobecné dejiny: včasný a vrcholný stredovek, Historický seminár zo novších všeobecných dejín: 1914 - 1945 a mnohé ďalšie) od najstarších čias až po súčasnosť.

Prednosťou nového odboru História a aplikovaná história v kyberpriestore je inovatívny prístup, vďaka ktorému budú jeho absolventi schopní orientovať sa nielen v historickej vede, ale budú ju vedieť prepájať s modernými technológiami a najnovšími trendmi digitálnej humanistiky. Zameraním sa na praktické aspekty humanitného výskumu absolventi výrazne zvýšia svoje možnosti pri hľadaní následného pracovného uplatnenia.

Naše motívy


  • inovatívny spôsob edukácie svetových i uhorských dejín modernými technológiami
  • aplikovanie najnovších grafických i vizuálnych systémov
  • maximálne zbližovanie obsahu histórie s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce v domácom i zahraničnom prostredí
  • inak mysliaci absolventi (učiteľ - vedec/nadšenec- animátor - publicista : súkromný sektor)
  • uplatniteľnosť  absolventa po skončení štúdia vo viacerých vedných odboroch (historik, muzeológ, pedagóg, IT programátor, grafik, geograf...

Naše ciele


  • popularizácia dejín pomocou zložiek virtuálnej reality (primárny, sekundárny i terciálny sektor)
  • aplikácia priamych príkladov z domácej i zahraničnej praxe (univerzity, múzea a galérie, pamiatkové inštitúcie - privátny sektor)
  • využitie ,,virtual tour" edukácia tvorby ,,history web"
  • dôraz na medziodborové aspekty
  • aplikovanie interdisciplinárnych trendov (anglyfov, 2D, 3D, 5D, XD...)
  • inovatívne predmety (napr. Informačno - multimediálne systémy v historickej vede, Úvod do základov tvorby pravdepodob. modelov, Tvorba animačných simulácií a modelov, Environmentálna história, Kyberkultúra v kultúrnych inštitúciách, Dejiny informatiky v humanitných odboroch, Moderné technológie pri ochrane kultúrneho dedičstva, Múzejná virtualizácia a vizuálne systémy...)
  • štúdium klasických jazykov v uhorskom prostredí (stredoveká výučba latinčiny a nemčiny - novoveká maďarčina)
  • tvorba hyper - rekonštrukcií (2D modely architektúry/ 3D animácie kultúrnych pamiatok)
  • kvalitnejšia a rozmanitejšia profilácia poslucháča

Naša spolupráca 

Nový odbor od samotného začiatku spolupracuje s nasledovnými inštitúciami: 


Zahraničné prostredie:

  • s Univerzitou J. E. Purkyně (Ústí nad Labem) - Centrum pro dokumentaci a digitalizaci kulturního dědictví
  • s Univerzitou Tomáše Bati (Zlín) - Fakulta logistiky a krizového řízení
  • s Arcanom Adatbázis Kft. (Budapešť)

Domáce prostredie:

  • s Technickou univerzitou (Košice) - Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií
  • s Technickou univerzitou (Zvolen) - Fakulta ekológie a enviromentalistiky
  • s Univerzitou svätého Cyrila a Metoda (Trnava) - Fakulta prírodných vied 
  • s Laboratóriom digitálnej humanistiky (Trnava)

Špecifiká a prínos nového odboru


Využitie modernej technológie, geografických informačných systémov (pozri GIS) i virtuálnej reality predstavujú v dnešnej dobe nenahraditeľnú zložku interpretácie informácií odbornej ale i širokej verejnosti. Mnohé humanitné vedné disciplíny, ako napríklad archeológia, história pracujú aj s priestorovými informáciami spojenými s historickým a súčasným svetom. Zachovalé archeologické artefakty majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu, z toho dôvodu je ich najlepšie zdokumentovanie potrebné. Tu dôležitú úlohu zohrávajú moderné možnosti digitalizácie. Súčasná digitalizačná technika vychádza z princípov kvalitného nasnímania, pričom sa využívajú možnosti blízke digitálnej fotogrametrie v procese dokumentácie archeologických artefaktov vo forme digitálnych priestorových modelov v rámci informačných systémov.


Samotný fotogrametrický proces tvorby priestorového modelu predmetného objektu možno zadefinovať do niekoľkých základných krokov:



  •          výber vhodnej fotogrametrickej techniky spojenej s kalibráciou kamery,
  •        signalizácia charakteristických hrán a tvarov,
  •        snímkovanie predmetného objektu,
  •       spracovanie priestorových údajov spojených s tvorbou digitálneho 3D modelu.


Podobný okruh zámeru využitia virtuálnej reality je aj v odbore história. Vedná disciplína však pracuje aj s ostatnými odbormi, ako napríklad geografia, fyzika,  a ďalšie. Virtuálna realita je využívaná na pochopenie historických súvislostí v konkrétnom čase a priestore, najmä pre oblasť historickej a fortifikačnej architektúry. Jednotlivé modely zachytávajú hradné komponenty, ktoré zvýrazňujú konštrukčné, stavebné momenty a podnecujú k zamýšľaniu sa aj nad otázkami:


  • akým spôsobom boli hradné komplexy postavené,
  • čo bolo pre staviteľov vzorom a impulzom k realizovaniu viacerých prestavieb,
  • tvorba ideálnych podôb na základe 2D a 3D modelov,
  • vzniknuté vzory je možné porovnávať v národnom i medzinárodnom kontexte


Virtualita v odbore muzeológia

O virtuálnom svete, realite sa najčastejšie hovorí v súvislosti s možnosťami využitia počítačovej a telekomunikačnej techniky, internetu a v spojitosti s používateľom počítača, ktorý dostáva verný obraz a zvuk, vyvolávajúci v ňom pocit inej skutočnej reality. Z dôvodu obrovskej segmentácie verejnosti a požiadavkám spoločnosti hlavne z oblasti súdobých technologických pomôcok aj múzeá musia pružne reagovať a približovať sa populácií, nakoľko je zrejmé, že mladšiu časť populácie múzeá neoslovujú.

Virtualitu v múzeu, môžeme charakterizovať ako inovatívnu platformu umožňujúcu vykonávanie dvoj a trojpriestorových virtuálnych prehliadok po priestoroch múzeí, expozíciách a výstavách. Pri realizovaní múzejnej virtuálnej výstavy je možné vytvoriť prehliadku všetkých zbierkových predmetov nachádzajúcich sa v múzeu, vrátane tých, ktoré sú uložené v depozitáre múzea. Inovatívnosť virtuálnej výstavy je v spôsobe prezentácie a to v panoramatickom, statickom, 2D, animačnom, 3D a viac dimenzionálnom znázornení.Vzhľadom k variabilite využitia je možné vytvoriť aj výstavu, v ktorej nie sú potrebné originálne zbierkové predmety a predsa jej účastníci vďaka priestoru virtuálnej reality majú pocit účastnosti predmetov a ich samých v reálnych priestoroch.

Aplikovanie virtuality a jej prvkov do priestorov múzea prináša kladné i záporne stránky. 

Medzi kladné stránky je možné považovať, nasledovné:

  • Z dlhodobého hľadiska sú nimi nižšie náklady,
  • Vystavovanie aj iných zbierkových predmetov nenachádzajúcich sa v múzeu, v múzejných priestoroch,
  • Združenie všetkých múzeí z dôvodu vzájomnej spolupráce a vytvorenia spoločných projektov,
  • Dostatočná ochrana najvzácnejších múzejných predmetov pre ďalšie generácie,
  • Vzhľadom na rozsah kyberpriestoru on – line virtuálna výstava môže byť archivovaná aj v elektronickej podobe.

Medzi hlavné zápory patria:
  • Nedostatok osobného kontaktu so zbierkovými predmetmi nachádzajúcimi sa v múzeách,
  • Možné hypotetické závery novovzniknutých modeloch a modelových situácií,
  • V prvotnom štádiu vyššie počiatočné náklady a školenia pracovníkov,
  • Možná strata vyžarovania a sálania z originálnych muzeologických artefaktov.


V zahraničnom prostredí je aplikácia virtuálnych produktov do priestorov múzeí a do odboru muzeológie už bežným faktom. Prejavuje sa to nielen organizovaním rôznorodých virtuálnych výstav, ale aj usporadovaním seminárov a medzinárodných konferencií. Na niektorých západoeurópskych katedrách muzeológie je dokonca virtualita zakomponovaná do učebných osnov, v podobe výberových prednášok.

Súčasné virtuálne múzeá, výstavy, sú školou budúcnosti a víziou pre ďalšie generácie spoločného zdieľania kultúry a dedičstva našich predkov. ­Technické, inovatívne alebo hypermediálne prvky v múzeu nemusia byť do múzejných projektov aplikované neviditeľne, ale nesmie sa ich funkcia preceniť. Nie je žiaduce, aby pôsobili na návštevníkov silnejšie a odvádzali pozornosť od originálnych zbierkových predmetov. Uskutočnené výskumy dokladajú skutočnosť, že aplikácie multimediálnych a hypertextových informačných systémov nenahradzujú zbierkové predmety, ale naopak podporujú a podnecujú aktívne vnímanie u percipientov, no musia byť použité správne.


    Virtualita v odbore kulturológia


Mediálne prostredie vytvára nové formy i princípy pre celosvetové kultúrne univerzum. Stabilita z druhej dekády minulého storočia je nahradená takmer vo všetkých sférach života silnou premenlivosťou, pluralitou a pohlcuje nás do hyperreality. Súčasné roky ľudskej epochy sú érou fikcií a virtuálnych ilúzionálnych prvkov. Ľudstvo sa už ako keby spoliehalo len na výdobytky technológií za pomoci ktorých chce vyriešiť všetky problémy (zdravotné, ekologické, vojnové atď.) a dospieť k stavu šťastia už tu, v pozemskom živote. Súčasné graficko - počítačové simulačné prvky dovoľujú vytvárať neskutočnú realitu po vizuálnej i zvukovej stránke. V tomto smere hovoríme o viacdimenzionálnych stvárneniach, hologramoch či kyberpriestore. Originalita väčšiny existujúcich predmetov začína byť nahradzovaná simulakrami. Častokrát sú originály skôr sklamaním, najmä vďaka masívnej priemyselnej produkcií. Nekonečný virtuálny svet predstavuje dokonalý kontrast s prirodzeným svetom.  

            Veľké množstvo akademikov z oblasti kulturológie súhlasí s názorom J. Baudrillarda, ktorý analyzuje problémy súčasného veku médií, a je presvedčení že idea tohto stavu je neudržateľná. I americký filozof N. Postman dochádza k záveru, že v danom období môže markantný rozvoj technológií pôsobiť deštruktívne na zdravú silu ľudstva.

Moderný typ sveta predstavuje epistemologickú epochu, a je blízky budhistickému chápaniu sveta. 

S. Gálik na základe týchto poznatkov uvádza typológiu realít, a to:


  • Absolútnu realitu - bytie bez formy, o ktorom sa hovorí v mystikách, legendách,
  • Relatívnu realitu - svet materiálnej produkcie v našej telesnosti a spoločnosti,
  • Virtuálnu realitu - nekonečný, technologický svet.


Kulturológia v rámci virtuálnej reality upozorňujú na problémy identity jednotlivca, spoločnosti, alebo fenomén kyborgizmu.

Identita človeka je vystavená možnostiam úplnej straty, hlavne pod vplyv globalizácie médií i technologických vymožeností. Ako príklad je nutné uviesť stratu vlastnej národno - kultúrnej príslušnosti, či dokonca premeny pohlavnej identity a podobne.

Kyborgizmu predstavuje hybridné spojenie ľudskej bytosti s technikou, čiže počítačom za účelom vylepšia. I keď táto problematika predstavuje naďalej fenomén sci - fi, zrealizovalo sa už niekoľko pokusov na vytvorenie kyborgu (spojenie nervového systému a počítačových elektród na vytvorenie virtuálnej rukavice. Patria sem aj protézy, stimulátory srdca a podobne). 


Už dnes môžeme hovoriť o:

  • mentálnom kyborgizme
  • fyzickom kyborgizme.


Aktuálne používanie médií a kybepriestoru vytvára nové poznania a v to v nasledujúcich smeroch:

  • dnešná virtuálna realita je celkom odlišná. Vo virtualite je možné prežívať svet fikcií, fantázií a dokonca i komunikovať. Hovoríme o svete kde neplatia fyzikálne zákony.
  • virtuálny priestor predstavuje dimenziu rýchleho sveta. Je možné skonštruovať dimenziu minulého a aj budúceho sveta.
  • virtuálna realita nepozná geografické vzdialenosti ani stále hranice štátov. Vytvára svoj vlastný priestor, podľa finančného stropu.
  • virtualita, respektíve priamo kybepriestor vytvára pocit slobody, ktorý nepodlieha žiadnej kontrole, či zodpovednosti úradov.
  •    virtuálny priestor umožňuje získavať neobmedzený počet správnych i dezorientovaných informácií rôzneho druhu a povahy.
  •      virtuálne produkty a ich vlastné média vytvárajú i nové základy elektronických náboženstiev, siekt.


Celosvetový kultúrno - virtuálny proces pristupuje k masám. Tento proces (nedokončený) závisí nielen od globalizácie, či médií, ale najmä od finančných limitov.

Veď kto by nechcel byť na čas ,,v priestore virtuálnej reality niekým iným, možno lepším, ideálnym, ba až nadprirodzeným človekom. Človek tak môže byť hocikým, hoci kde, na hoci akú dlhú dobu. Môže sa stať spravodlivým stredovekým rytierom, krásnou modelkou, superhrdinom, novodobým Cassanovom a podobne".


Geografické informačné systémy 


Geografický Informačný Systém (GIS) je informačný systém resp. nástroj, ktorý sa využíva na získavanie, analyzovanie, vizualizáciu a manažment dát s priestorovým alebo mapovým vyjadrením (priestorové informácie), ktoré sú základom tohto systému a obsahujú informácie o geografickej polohe a popisné informácie o jednotlivých objektoch. Takéto informácie sa nazývajú geopriestorové. GIS umožňuje vytvárať, či zobrazovať modely zemského povrchu pomocou dostupných softvérových prostriedkov. Tieto modely sa využívajú pri evidencii majetku, líniových stavieb telekomunikácií, osvetlenia či reklamných plôch v mestách, hrobových miest, katastra nehnuteľností a podobne. V podstate čokoľvek, čo má polohovú informáciu môže byť evidované v GIS.

Geografické informačné systémy prenikajú čoraz viac do rozličných profesijných sfér, ktoré priamo nesúvisia s geografiou, pretože sú výborným nástrojom pre vytváranie štúdií, analýz a modelov týkajúcich sa konkrétneho územia a ich následnú vizualizáciu. Hlavnou doménou geoinformačného systému je prepojenie mapy, ako prezentačného médiá, s databázou, ktorá obsahuje polohopisné aj popisné charakteristiky objektov, prípadne popisuje vzťahy medzi nimi. Nielen z týchto dôvodov čoraz viac vysokých škôl vyučuje predmety s GIS tematikou a je snahou začleniť GIS aj do stredoškolských osnov. Spoločnosť začína vnímať obrovský potenciál GIS nástrojov.

GIS je jednou z disciplín geoinformatiky - relatívne mladého, ale rýchlo sa rozvíjajúceho vedeckého odboru. Oba tieto termíny (GIS a geoinformatika) bývajú často zamieňané a tiež používané v zhodnom alebo podobnom význame. Ich spoločným predmetom je totiž skúmanie geografických javov s využitím informačných technológií.
Geografický informačný systém umožňuje zber a správu priestorových údajov čiže geodát, poskytuje nástroje na ich analýzu a pre grafickú prezentáciu výsledných priestorových modelov záujmového územia. Vstupné dáta sa ukladajú do priestorové databázy (geodatabázy), ktorá umožňuje aplikáciu priestorových otázok, prípadne vykonávanie zložitých analýz v interakcii s GIS softvérom.

Výstupom môže byť mapa (a to ako digitálne aj klasická papierová), trojrozmerný model územia, prípadne dynamická animácia konkrétneho javu. GIS sa tiež drží trendu prezentácie dát v prostredí internetu - sú spravované mapové servery pre publikáciu mapových služieb (tzv. WMS služieb, Web Map Services) a vyvíjajú sa webové mapovej aplikácie.

Súčasťou GIS sú:

  • Hardvér – počítače, servery, zariadenia na zber dát, tlačiarne, skenery
  • Softvér – špecializované programy pre prácu s priestorovými dátami
  • Dáta – priestorové údaje obsahujúce informáciu o polohe a súvisiace popisné informácie, tvoria databázu priestorových informácií
  • Užívatelia – spracovatelia dát, administrátori GIS a prijímatelia priestorových informácií


TYPY DÁT PRE GIS

Základné rozdelenie dát pre geografické informačné systémy je na vektorové a rastrové. Vektorové dáta uchovávajú informácie o jednotlivých objektoch záujmového územia formou bodov, línií a polygónov. Objekty sú združené do vrstiev podľa určitej tematické súvislosti (napr. vodstvo, lesy, budovy, pamätné stromy). Tieto dátovej vrstvy prepájame s atribútmi objektov - jedná sa o popisnú zložku dát, ktorá sa spoločne s polohopisná zložkou (zakódovaná geometria objektov) ukladá do geodatabázy.


U rastrových formátov dát je nositeľom informácie pixel - môže reprezentovať jeden celý objekt, jeho časť, alebo je v pixelu ukryté viac objektov, ktoré potom nemôžeme rozoznať. Toto významne súvisí s hodnotou veľkosti pixelu, ktorá udáva priestorové rozlíšenie rastra. Napríklad ortofoto snímka zhotovená z leteckého snímkovania môže mať pixelovú veľkosť 10 cm (objekt o veľkosti 10x10 cm zaberá v rastri práve jeden pixel).

Výhodou vektorových dát je predovšetkým ich presnosť a nadväznosť na atribúty objektov. Rastrové dáta sú naproti tomu vhodnejšie pre spracovanie zložitejších analytických výpočtov a modelov.


ZÍSKAVANIE DÁT

GIS aplikácie môžu obsahovať kartografické dáta, fotografické dáta, digitálne dáta alebo dáta v tabuľkách.Kartografické dáta sa už v mapovej forme nachádzajú a môžu obsahovať také informácie ako poloha riek, ciest,  vrcholov a údolí. Kartografické dáta môžu tiež obsahovať údaje z prieskumu, údaje z mapovania, ktoré môžu byť priamo vložené do GIS.Fotografická interpretácia je hlavnou časťou GIS. Zahŕňa analýzu leteckých snímok a posudzovanie vlastností, ktoré obsahujú.Digitálne dáta môžu byť tiež priamo vložené do GIS. Príklad tohto druhu informácií sú dáta získané satelitmi, ktoré ukazujú využitie zeme- polohu poľnohospodárskych areálov, miest a lesov.Diaľkový prieskum zeme predstavuje ďalší nástroj, ktorý môže byť integrovaný do GIS. Diaľkový prieskum zeme zahŕňa snímky zo satelitov, balónov a dronov.GIS môže tiež obsahovať tabuľkové dáta ako napríklad demografiu populácie. Demografické údaje sa môžu pohybovať od veku, príjmu a národnosti až po aktuálne nákupy a preferencie prehliadania webových stránok.Technológia GIS umožňuje všetky tieto typy rôznych údajov, bez ohľadu na ich zdroj alebo pôvodný formát, navzájom preložiť aby sa prekrývali na jednej mape. GIS využíva polohu ako kľúčovú premennú pre spojenie zdanlivo nesúvisiacich dát.Dáta, ktoré sú už v digitálnej podobe, ako väčšina tabuliek a snímok získaných satelitmi, môžu byť jednoducho nahrané do GIS. Mapy však musia byť najprv naskenované alebo prevedené do digitálnej podoby.


PRÁCA S GIS

Geografický informačný systém má okrem možností "klasického" informačného systému schopnosť pracovať s polohou prvkov (napr. s ich zemepisnými súradnicami). To umožňuje akékoľvek objekty, udalosti a javy spojené s určitou polohou na Zemi zaznamenať do mapy, uložiť spolu s popisnými informáciami (atribúty) do databázy a následne zobrazovať, vykonávať dotazy a analýzy v súvislosti s ďalšími informáciami, aktualizovať ich a inak s nimi pracovať. GIS je taktiež systém umožňujúci priestorové analýzy a modelovanie. Táto možnosť ho odlišuje od iných informačných systémov a je kľúčovou pri pohľade na rozvoj územia a v ňom prebiehajúce procesy. Ako najefektívnejšia metóda organizovania dát sa ukázalo rozčlenenie objektov do tzv. "Vrstiev prvkov". V jednej vrstve sú ukladané prvky rovnakého typu, napr. Turistická mapa sa teda skladá z mapové vrstvy ciest, mapové vrstvy vodných tokov a plôch, mapové vrstvy turistických trás, pamiatok, obývaných plôch atď.

Mohlo zdať, že GIS je tematická mapa spracovaná pomocou počítača, nie je to však tak. Mapa alebo iný grafický výstup je len prezentáciou situácie či výsledku analýzy v území, a to podľa momentálnych potrieb a požiadaviek ich používateľov. GIS je informačným systémom, teda skladom dát o záujmových objektoch, ktoré je možné mnohými spôsobmi graficky znázorňovať (teda vizualizovať). Nemal by však slúžiť len na uloženie a prácu s existujúcimi prvkami, objekty a udalosťami, ale aj ako nástroj, ktorý umožňuje na základe dostupných informácií modelovať varianty riešenia. GIS dokáže spracovať všetky dostupné informácie - má unikátnu schopnosť dávať dohromady, názorne zobrazovať a analyzovať dáta z úplne nesúrodých oblastí a umožňuje tak vziať do úvahy pri dôležitých rozhodnutiach čo najviac informácií, ktoré spolu zdanlivo vôbec nesúvisia a bolo by veľmi ťažké si ich bez použitia techniky predstaviť všetky naraz.


GIS zobrazuje informácie po vrstvách. Je možné pripraviť napr. digitálnu mapu, kde bude nad vrstvou pozemkov vrstva budov, ciest a vzdušného elektrického vedenia; pod ňou môže byť vrstva potrubia, geologická mapa alebo letecká snímka. Pri všetkých vrstvách možno vypínať / zapínať ich zobrazovanie, porovnávať ich, kombinovať a získavať informácie úplne nové. Je možné vytvoriť vrstvu sústredných kružníc predstavujúcich stupňovanou farbou dosiahnuteľnosť škôl či lekární, alebo určiť z bodových meraní množstva oxidu uhličitého v ovzduší na celom záujmovom území. Tieto vrstvy možno pridať do pôvodnej digitálnej mapy. Množstvo vrstiev je limitované len čitateľnosťou mapy; technicky závisí len na dostupnosti geografických dát. Výsledkom práce môže byť okrem mapy aj správa, graf alebo priestorový model. Vyspelé geografické informačné systémy totiž ponúkajú ešte viac - zavádzajú do máp tretí rozmer. Z vrstevníc či výškových bodov je možné vymodelovať reliéf reálne krajiny a nad ním vykonávať analýzu viditeľnosti alebo pravdepodobné šírenia požiaru v závislosti na rýchlosti a smeru vetra, druhu lesa a ďalších faktoroch. Tretím rozmerom však nemusí byť nutne nadmorská výška, ale aj početnosť výskytu určitého javu alebo hodnota prvku (napr. podiel olova v pôde, výskyt určitého ochorenia alebo  škodcu, hustota a priemerný vek obyvateľov). Hovorí sa, že využitie GIS je obmedzené iba schopnosťami jeho užívateľov.

Prvým krokom pri spracovávaní konkrétnej úlohy je obstaranie a uloženie dát (rastrových i vektorových) do databázy. Nasleduje kontrola ich správnosti, prípadne editácia (vlastností a geometria) alebo transformácia do jednotného systému súradníc. V ďalšej fáze sa snažíme konkrétne dátovej sady analyzovať a získať požadovaný výsledok, ktorý prezentujeme napríklad prostredníctvom webovej mapovej aplikácie alebo tlačenej mapy. Analýzy sa najčastejšie vykonávajú s využitím GIS softvéru, ktorému kladieme rôzne zložité priestorové otázky.

A) Jednoduché otázky:
     určenie vlastností daného objektu - výmera parcely, názov ulice, typ vegetácie
     výber prvkov podľa vlastností - vyhľadaj budovy s viac ako dvomi podlažiami
     výber prvkov podľa polohy - vyhľadaj pamiatkovej rezervácie alebo obchodnej zóny
     výber prvkov kombináciou podmienok - vyhľadaj autobusové zastávky, ktoré sú maximálne 300 metrov od školského zariadenia

B) Zložitejšie otázky:
     topografické funkcie - určenie sklonu a orientácie svahov v záujmovom území
     vyhľadanie optimálnej trasy z bodu A do bodu B
     vymedzenie územia zatopeného pri stavbe priehrady

C) komplexné analýzy:
     vymedzenie lokalít s vysokým rizikom zosuvu
     viditeľnosť veží kostolov z rôznych miest
     analýzu dostupnosti centra mesta dopravnými prostriedkami
     odhad škôd spôsobených storočnou a tisícročnou vodou v určitom území

SFÉRY UPLATNENIA GIS

GIS môže využiť akékoľvek informácie, ktoré obsahujú lokalizáciu. Lokalizácia môže byť vyjadrená množstvom rôznych spôsobov, ako zemepisná šírka a dĺžka, adresa alebo poštové smerovacie číslo. Množstvo rôznych typov informácií môže byť porovnané využitím GIS. Systém môže obsahovať dáta o ľuďoch, ako veľkosť populácie, príjmy alebo úroveň vzdelania. Môže obsahovať údaje o krajine ako poloha vodných tokov, rôzne typy vegetácie, rôzne pôdne typy a druhy. Môže tiež obsahovať informácie o sieti priemyselných a poľnohospodárskych areálov, škôl, kanalizačnej sieti, cestných komunikáciách, elektrických vedeniach. S GIS technológiou je možné porovnať polohu rôznych prvkov za účelom skúmania ako spolu vzájomne súvisia. Napríklad s využitím GIS môže mapa obsahovať siete, ktoré spôsobujú znečistenie, ako napríklad továrne, a siete, ktoré sú citlivé na znečistenie, ako napríklad mokrade a rieky. Takáto mapa môže pomôcť určiť, ktoré vodné zdroje sú v ohrození. Môžeme napr. podľa rôznych kritérií porovnávať rôzne varianty vedenia diaľnice, aký bude mať jej stavba vplyv na hladinu hluku v okolí, ako veľmi sa zlepší dopravná dostupnosť v týchto miestach, ako sa zvýši podiel ťažkých kovov v pôde po určitej dobe prevádzky diaľnice atď.

V súčasnej dobe nachádza GIS veľmi široké pole uplatnenie, a to ako v organizáciách štátnej správy a samosprávy, ako aj v súkromnom sektore. GIS môže byť využitý pre vedecké bádanie, manažment zdrojov a plánovanie rozvoja. Mnoho podnikov používa GIS, aby im pomohol určiť, kde umiestniť nové predajne. Marketingové spoločnosti používajú služby GIS, aby sa rozhodli, komu budú tieto obchody a reštaurácie predávať. Biológovia používajú GIS na sledovanie migračných trás. Štátne a samosprávne organizácie používajú GIS na plánovanie ich reakcie v prípade prírodných katastrof ako sú zemetrasenia, povodne, požiare, veterné kalamity. GIS mapy môžu ukázať, ktoré územia sú najviac ohrozené, kde lokalizovať záchranné centrá a ktoré cesty by mali ľudia využívať na zabezpečenie ich bezpečnosti. Technici používajú GIS ako podporu  pri navrhovaní, implementácii a manažmente komunikačných sietí pre telefóny, ako aj infraštruktúru potrebnú pre internetové pripojenie. Iní technici môžu používať GIS pre navrhovanie cestných sietí a dopravnej infraštruktúry. 

Nie sú žiadne limity na druh informácii, ktoré môžu byť analyzované využitím GIS.

GIS sa využívajú v rôznych oblastiach ľudskej činnosti, v podstate všade, kde je potrebné pracovať s priestorovou informáciou. Ako ďalšie príklady využitia GIS možno uviesť:

  • kataster nehnuteľností, evidencia a správa majetku a stavieb
  • technické mapy (správa inžinierskych sietí, vodohospodárstvo, energetika, telekomunikácie)
  • doprava (pasport komunikácií, evidencia parkovacích miest, údržba ciest, cestná premávka )
  • ochrana životného prostredia a ekosystémové služby
  • územné plánovanie a rozvoj miest (tvorba územných plánov, územne analytických podkladov, koncepcií strategického)
  • architektúra, stavebníctvo - vizualizácia modelov budov, zasadenie do krajiny
  • kartografia - mapové výstupy
  • navigačné systémy a podklady
  • poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
  • krízový manažment (napr. ochrana pred povodňami, mapovanie kriminality, dostupnosť záchranných zložiek )
  • priestorové analýzy ( napr. časová dostupnosť )
  • špecializované štátne inštitúcie - modelovanie prírodných aj sociálno-ekonomických javov (napr. Analýzy migrácia obyvateľstva, zostavenie registra biotopov, modelovanie svahových pohybov alebo odtoku zrážok)
  • krízové ​​riadenie - manažment zložiek integrovaného záchranného zboru pri krízovej situácii, spracovanie krízových plánov (napr. povodňové plány).


Výber jednotlivých predmetov (Ukážka)


Informačno-multimediálne systémy v historickej vede: Vysvetliť problematiku základov informačných a multimediálnych systémov v historickej vede. Študenti si osvoja základy teórie informačnej vedy ako aj základné kategórie aplikácií v multimediálnom prostredí. Okrem toho poslucháči budú oboznámení s informačnou vedou ako odborom, ktorý sa významne podieľa na zabezpečení informačných, komunikačných, riadiacich a uchovávajúcich funkciách spoločenskej informácie. 

Dejiny informatiky v humanitných odboroch: Prehĺbenie poznatkov o informačnej spoločnosti zo sociálnych a kultúrnych aspektov. Vytvorenie predpokladov pre strategickú a teoretickú výskumnú činnosť. Rozvinutie kritického myslenia o človeku a informáciách. 

Historická geografia: Študent sa v kurze oboznámi s teoreticko-metodickými aspektmi historickej geografie na Slovensku (resp. v bývalom Československu), vrátane aktuálnych trendov historicko-geografického výskumu. 

Kyberkultúra v kultúrnych inštitúciách: Oboznámiť študentov s fenoménom kyberkultúry. Poslucháči postupne získavajú poznatky a nové pohľady na vývoj, aktuálne i vízie kyberkultúry v kultúrnych inštitúciách a takisto o možnostiach aplikácie jej vlastných prvkov. 

Environmentálna história: Študent sa v kurze oboznámi s environmentálnou históriou, jej teoreticko-metodickými otázkami disciplíny a kontextami v rámci historických vied. Štúdiom environmentálno-historických aspektov literatúry z rôznych oblastí humanitnej, spoločenskej i prírodnej vedy študent získa prehľad o problematike. Dokáže viesť odborne korektnú polemiku a abstrahovať zásadné súvislosti danej témy. 

Modelovanie architektonicko-historických pamiatok: Študenti sa naučia využívať interpretovať využitie krajiny z rôznych historických máp a analyzovať zmeny využitia krajiny. 

Ochrana kultúrneho dedičstva v kyberpriestore: Študent sa v rámci predmetu oboznámi so špecifikami sanácie, výskumu, digitalizácie a prezentácie kultúrneho dedičstva. Dokáže sa zorientovať v interdisciplinárnom prostredí spájajúcom technické a humanitné odbory. Osvojí si základné vedomosti o technikách a materiáloch používaných pri ochrane pamiatok v kyberpriestore. 

Metodika terénneho výskumu: Študent sa v rámci kurzu oboznámi so základmi metodiky výskumu v oblasti kultúrneho dedičstva, ako aj s jednotlivými, zákonom definovanými i nedefinovanými výskumami (architektonicko-historický, urbanisticko-historický, umelecko-historický, archeologický, reštaurátorský, výskum kultúrnej krajiny a pod.). Osvojí si základné náležitosti výskumnej dokumentácie, ak je upravená v právnych predpisoch. Očakáva sa návšteva terénneho výskumu na vybranej lokalite a študentská prezentácia konkrétneho výskumu.
Aktuality
Historická gastronómia


Pozývame všetkých záujemcov o kvalitnú gastronómiu a históriu na podujatie HISTORICKÁ GASTRONÓMIA, ktoré sa uskutoční 6. decembra 2018 (od 9.00) v bud...
Cesty historickej geografie: bádanie, smery a perspektívy
Kalendár
po ut st št pi so ne
          01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            
Kontakt
  • Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií
  • Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
  • Námestie J. Herdu 2
  • 917 01  Trnava
  • email: maria.hideghetyova(zav.)ucm.sk
  • telefón: 033 5565 221
  • fax: 033 5565 106
Sociálne siete