Rigorózne konanie
Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií zabezpečuje aj rigorózne konanie s možnosťou získania akademického titulu PhDr.

Ďalšie témy rigoróznych prác je možné dohodnúť si po konzultáciách s jednotlivými pedagógmi, resp. vedúcim katedry.

1. Regionálne dejiny obce a ich aplikácia v školskej praxi 

2. Notície Mateja Bela (vybraný historický, príp. historicko-geografický aspekt) 

3. Migrácie ako prehistorický a historický fenomén 

4. Komiks ako alternatíva edukačnej praxe dejepisu 

5. Antické geografické poznatky o oblastiach nad Dunajom 

6. Cassius Dio - človek autor, historik 

7. Rimania, Rím, antika v slovenskej literatúre 

8. Vybrané aspekty z dejín každodennosti v antickom svete  

9. Každodenný život na stredovekom hrade  

10. Virtualizácia architektonických dejín na príklade fortifikácií   

11. Gróf Almásy László - jeho život a odkaz pre budúce generácie 

12. Vývoj v rokoch 1939 - 1945 vo vybranom regióne Slovenska 

13. Vývoj v rokoch 1945 - 1948 vo vybranom regióne Slovenska

14. Kyberpriestor ako moderná forma edukácie dejín

15. Virtuálne múzeum & história

komisia pre rigorózne konanie:
predseda: prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD. 
členovia: doc. Alexander Randin, CSc.; doc. Michal Habaj, PhD.; PhDr. Ladislav Župčán, PhD.; Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.
zapisovateľ: Mgr. Taťána Součková, PhD.

Bližšie informácie o štúdiu je možné dozvedieť sa na nasledujúcom linku
http://ff.ucm.sk/sk/rigorozne-konanie/


Rigorózne konanie

Kolokviálna skúška - tézy

1. okruh – rigorózna práca: obhajoba rigoróznej práce, preukázanie vedomostí z obdobia ku ktorému sa viaže téma rigoróznej práce, vrátane metodológie

2. okruh – vedomostný:

študent si zvolí jedno z období historického vývoja, a to buď zo slovenských, alebo zo všeobecných dejín, v nadväznosti na tému rigoróznej práce

Zo zvoleného okruhu si potiahne jednu otázku.(*pozn.: praveké dejiny spolu s dejinami staroveku tvoria jedno obdobie).

Skúška vyžaduje preukázanie hlbokých vedomostí zo zvoleného obdobia s nadväznosťou na poznatky z historiografie

Skúška z predmetu Filozofia dejín, študent si potiahne jednu otázku

Skúška z predmetu Didaktiky dejepisuštudent si potiahne jednu otázku.

  

Praveké slovenské dejiny/archeológia 

1. Hominizácia a vývoj ľudskej spoločnosti v období jednotlivých fáz doby kamennej, periodizácia doby kamennej. Európa v počiatočných obdobiach používania kovov. Eneolit, doba bronzová a staršia doba železná. Kultúrny vývoj v Európe v mladšej dobe železnej a v dobe rímskej.

2. Kultúrny vývoj na Slovensku od neolitu po staršiu dobu železnú. Neolit, eneolit, doba bronzová, staršia doba železná. Archeologické náleziská, archeologické fragmenty. Kultúrny vývoj na Slovensku v protohistorickom období. Doba laténska a doba rímska. Prvé kmeňové zväzy na území dnešného Slovenska.


Slovenské dejiny – Stredovek I. (do roku 1301)

1.Slovania na území Slovenska a etnogenéza Slovákov – prvé správy o Slovanoch, autochtónna teória, teória sťahovania národov a príchod Slovanov do Karpatskej kotliny, spôsob života Slovanov.

2.Slovensko do polovice 9. storočia – Avari, Samova ríša, Nitrianske a Moravské kniežatstvo, vznik Veľkej Moravy. Slovensko ako súčasť Veľkej Moravy – vláda Mojmíra a Rastislava, misia svätých Konštantína a Metoda, formovanie veľkomoravskej cirkevnej organizácie. Vrcholné obdobie a úpadok Veľkej Moravy – vojenské výboje a expanzia Veľkomoravskej ríše za Svätopluka, vnútropolitická situácia, bula Industriae tuae, smrť Svätopluka, príčiny zániku Veľkej Moravy a prejavy jej kontinuity.

3.Starí Maďari – ich príchod do Karpatskej kotliny, spôsob života a organizácia maďarského kmeňového zväzu, vojenské výboje a kristianizácia Starých Maďarov, Gejza a integrácia uhorských kmeňových kniežatstiev, Nitrianske údelné vojvodstvo. Vznik Uhorského kráľovstva – vláda Štefana I., vývoj správnej a cirkevnej organizácie za jeho vlády, kríza Uhorského kráľovstva po smrti Štefana I.

4.Uhorsko v druhej polovici 11. storočia. Vláda Ondreja I., Bela I., Šalamúna a Gejzu I., boje o uhorskú korunu, vláda Ladislava I., pripojenie Chorvátska, zriadenie nových biskupstiev a kanonizácia prvých uhorských svätcov. Uhorsko v 12. storočí – vláda Kolomana, jeho reformy a právne nariadenia, Kolomanov konflikt s bratom Almošom a jeho dôsledky, vplyv prvej a druhej križiackej výpravy na Uhorsko, kríza Uhorského kráľovstva v 12. storočí. 

5.Uhorsko v prvej polovici 13. storočia – vláda Bela III. a stabilizácia mocenskej pozície panovníka, vláda Imricha a Ondreja II., počiatky feudálnej anarchie v Uhorsku. Uhorské kráľovstvo za Bela IV., tatársky vpád do Uhorska a jeho dôsledky, zmeny v správe krajiny a spoločenskej štruktúre obyvateľstva, vláda Štefana V. Uhorsko za posledných Arpádovcov – vláda Ladislava IV. Kumánskeho, úpadok ústrednej kráľovskej moci a anarchia v krajine na prelome 13. a 14. storočia.

6. Hospodárske a spoločenské pomery v Uhorskom kráľovstve v 11. – 13. storočí – sociálne a etnické rozvrstvenie obyvateľstva, počiatky nemeckej kolonizácie a vývin osídlenia na Slovensku v 11. – 13. storočí. Vznik a význam privilegovaných stredovekých miest – mestské právo, právne postavenie meštianstva a jeho hospodárske aktivity. Cirkevná organizácia v Uhorsku v 11. – 13. storočí.

Slovenské dejiny – Stredovek II. (1301 – 1526)

1.Počiatky vlády uhorských Anjouovcov – situácia v Uhorsku na začiatku 14. storočia, vláda oligarchov, opozícia v krajine a jej adepti, nástup Karola Róberta na uhorský trón. Stabilizácia moci Karola Róberta z Anjou. Uhorsko za vlády Ľudovíta I. Veľkého – vojna o neapolské dedičstvo, hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny v 14. storočí.

2.Počiatky vlády Žigmunda Luxemburského v Uhorsku – Žigmundove nároky na uhorskú korunu, Karol II. Malý a boje o uhorský trón, boje proti Osmanskej ríši. Vláda Žigmunda Luxemburského po Temešvárskom sneme – opozícia proti Žigmundovi a boje o udržanie moci v Uhorsku, vnútorná a zahraničná politika, zálohovanie spišských miest, boje proti husitom, vplyv husitského hnutia na Slovensko.

3.Uhorsko po smrti Žigmunda Luxemburského – vláda Albrechta Habsburského, obrana proti Osmanskej ríši, anarchia a boje o trón po Albrechtovej smrti, úloha Jána Jiskru, Ladislav V. Pohrobok a Vladislav I., gubernátor Ján Huňady a jeho súperenie s Jánom Jiskrom.

4.Budovanie centralizovanej monarchie za Mateja Korvína – špecifiká jeho vlády, boje s bratríkmi, stabilizácia kráľovskej moci a konsolidácia vnútropolitických pomerov, zahraničná politik. Počiatky humanizmu a renesancie na našom území, Universita Istropolitana a vzdelanosť za Mateja Korvína.

5. Počiatok vlády Jagelovcov v Uhorsku – vláda Vladislava II., úpadok kráľovskej moci, Dóžovo povstanie a jeho dôsledky, Štefan Verbőci a Tripartitum. Anarchia po smrti Vladislava II., vláda Ľudovíta II. Jagelovského, zvyšovanie vplyvu šľachty, osmanské nebezpečenstvo, bitka pri Moháči a jej dôsledky pre Uhorsko.

6.Rozvoj osídlenia a etnické pomery v 14. a 15. storočí – nemecká a valašská kolonizácia a ich špecifiká, etnické zloženie obyvateľstva na území Slovenska, privilégium Pro Slavis. Rozvoj miest v 14. a 15. storočí, baníctvo na stredovekom Slovensku – banské lokality, povrchová a hlbinná ťažba, kráľovské banské a mincové komory, obchod, Turzovsko-Fuggerovská spoločnosť.

Slovenské dejiny – Novovek I. (1526 – 1790)

1. Osmanská invázia, príčiny predpoklady následky.Zmena životných pomerov obyvateľstva.KonfliktyHabsburgovcov s Osmanskou ríšou do konca 18. storočia,ich domáce azahraničnopolitické súvislosti. Rozdelenie Uhorska na tri časti, vývoj v Sedmohradsku do konca 17. storočia.

2. Štruktúra feudálnej spoločnosť, šľachta, meštianstvo, poddanské obyvateľstvo. Nevoľníctvo,zmeny v postavení poddaných v obdobíosvietenského absolutizmu.

3. Náboženstvo a duchovný život v období novoveku. Reformácia,evanjelické cirkvi, sektyrekatolizácia, postavenie katolíckej cirkvi.Grécko-ortodoxná a grécko-katolícka cirkev.Právne postavenieprotestantovod konca 17. storočia.Karolínska rezolúcia a päťdesiatročné prenasledovanie.Tolerančný patent.

4. Protihabsburské povstania a opozičné hnutia v 17. a  18. storočí.Príčiny, priebeh, výsledky. Zosilnenie opozícieza vlády Jozefa II.

5. Rozvoj slovenskej národnostiv období novoveku. Územie Slovenska v dobe rozdelenia Uhorska na tri časti,Slovácia uhorská feudálna spoločnosť, vzrast národného sebavedomia.Používanie jazyka, kníhtlač,slovenské písomníctvo do začiatku 18. storočia.

6. Reformya osvietenský absolutizmus.Snahyo daňové reformy Leopolda I. pokusyJozefa I. aKarol III.Reformné úsilie Márie Terézie a Jozefa II.

7. Uhorska ako feudálny štát.Panovník,jeho postavenie a kompetencie, krajinský snem,krajinskí hodnostári,vnútorná samospráva,stolice, mestá, obce, cirkevná správa. Uhorsko ako mnohonárodný štát,národnostná štruktúra.Vnútorné migračné vlny pod vplyvom osmanskej expanzie. Kolonizácia a zaľudňovanie oslobodených území, sťahovanieSlovákov na Dolnú zem.

8. Vzdelanosť a kultúra v novoveku. Rozvoj domáceho školstva,domáce a zahraničné univerzity, kláštornéškoly,gymnáziá a lýceá,odbornéškoly.Systemizácia vzdelanosti,rozvojľudového školstva v 18. storočí.Vzdelanostná úroveň jednotlivých spoločenských tried.Renesančné a barokové staviteľstvo a umenie.Ľudovákultúra.

9. Hospodárske pomery. Poľnohospodárstvo, dobytkárstvo, šľachtický veľkostatok a poddanské hospodárstvo.Nové poľnohospodárske plodinya metódy.Baníctvo a hutníctvo na Slovensku, remeselná výroba, cechy. Obchod a financie, dovoz a vývoz, mýto a tridsiatok,cenová revolúcia, daňová otázka, manufaktúry.


Slovenské dejiny – Novovek II. (1790 – 1918)

1. Slovenskénárodnéobrodenie,konfesia a jazyk.Bernolákovci a hnutie evanjelických Slovákov, nástup druhej generácie národných obrodencov, štúrovské hnutie,snaha o národné zjednotenie. Zápas so silnejúcim maďarským šovinizmom.

2. Metternichova Bachov absolutizmus.Podobnosti a odlišnosti vo vnútornej a zahraničnej politike. Revolúciaroku 1848,zrušenie feudalizmu,následkysnáho maďarskú supremáciu,odboj národností a občianska vojna.Monarchiav dobe revolúcie,intervenciav Uhorsku.

3. Prvá svetová vojna a česko-slovenská zahraničná akcia. Dôsledkyvojnového konfliktu naslovenskú spoločnosť.

4. Slovenskéautonomistické a štátoprávne snahyv rokoch1848 – 1918.Program slovenských politickýchstrán a hnutí.

5. Migrácia Slovákovv 19.a na začiatku 20. storočia.Slováci na Dolnejzemia v USA,hospodárske, demografické a  politické dôsledky vysťahovalectva.

6. Vnútorné problémy Habsburskej monarchie – Viedeň a reformné hnutie v Uhorsku,vývoj v období revolúcie 1848/9, uhorská emigrácia. Uhorsko na ceste k dualizmu, vyrovnanie roku 1867, snaha Maďarov o zvrchovanosť, kríza dualizmu.

7. Slovenské národné hnutiepo skončení neoabsolutizmua rakúsko-uhorskom vyrovnaní.Obdobie slovenskej pasivity. Spolupráca nemaďarských národností v Uhorsku, slovensko-českávzájomnosť.Diferenciácia národného hnutia na začiatku 20. storočia.

8. Hospodársky a sociálny vývoj v 19. a na začiatku 20. storočia. Dôsledky zrušenia poddanstva, agrárna otázka,modernizácia dopravy a priemyslu, hlavné priemyselné odvetvia,štrukturálne zmeny v spoločnosti. Kultúra obdobia 1790 – 1918, architektúra, maliarstvo, sochárstvo, literatúra, ľudová kultúra. Slovenská tlač, vedecké a osvetové snahy.


Slovenské dejiny – Moderné dejiny (1918 – 1989)

1. Miesto a účasť Slovenska a Slovákov v 1. svetovej vojne

2. Začleňovanie Slovenska do ČSR po 1.svetovej vojne.

3. Miesto a postavenie Slovenska v ČSR v rokoch 1918 – 1939.

4. Menšinová otázka v Československu a tendencie jej riešenia do roku 1939.

5. Politický systém Slovenska v rokoch 1939 – 1945.

6. Začleňovanie Slovenska do ČSR po 2. svetovej vojne.

7. Charakteristika politického systému v ČSR v rokoch 1945 – 1948.

8. Politický prevrat roku 1948.

9. Politický systém ČSR do roku 1968.

10. Historiografie v období totality.

11. Normalizácia v Československu.

12. Politický systém ČSR v rokoch 1968 – 1989.

13. Československá historiografia po roku 1989.

14. Enviromentálna história.

 

Staroveké dejiny

1. Vznik najstarších mestských a teritoriálnych štátov na Prednom východe. Sumerské mestské štáty, Akkadská ríša, III. Dynastia z Uru, vznik písma, hospodárske a sociálne premeny. Staroveký predný východ v období druhého tisícročia. Vývoj v Mezopotámii a v Malej Ázii. Mitanni. Čína. Staroveký predný východ od počiatku 1. tisícročia po 3. storočie pred n. l. Novoasýrske a novobabylonské obdobie. Perzská ríša. Urartu, Fenícia a Palestína.

2. Staroveký Egypt od vzniku štátu po prvé prechodné obdobie. Vznik štátu, Archaické obdobie, obdobie Starej ríše a prvé prechodné obdobie. Staroveký Egypt v 2. tisícročí. Stredná ríša, druhé prechodné obdobie a Nová ríša, ich kultúra.

3. Egejská oblasť v dobe bronzovej. Kykladská kultúra, Minojská a Mykénska civilizácia. Príchod prvých gréckych kmeňov.

4. Temné a archaické obdobie gréckych dejín. Kultúrne premeny, vznik polis, Veľká grécka kolonizácia. Staroveké Grécko v 5. storočí. Grécko perzské vojny. Aténska demokracia. Aténsky námorný spolok. Kultúrny život v Aténach. Peloponézska vojna. Staroveké Grécko v 4. storočí. Striedanie hegemónií. Filip II. a Alexander Veľký. Vojny diadochov. Helenizmus.

5. Počiatky Ríma. Itália v 8. storočí pred n. l. Etruskovia. Kráľovské obdobie. Italské kmene. Rímska republika do konca druhého storočia pred n. l. Inštitúcie, politický vývoj, ovládnutie Itálie, Púnske vojny, Rímska politika na Balkáne. Rím v prvom storočí pred n. l. Kríza republiky, občianske vojny. Prvý a druhý triumvirát.

6. Vznik principátu. Augustus, politické premeny, kultúrny život v Ríme. Limes Romanus. Staroveký Rím do konca 3. storočia. Politické a vojenské dejiny. Administratívne usporiadanie ríše. Náboženská situácia v impériu a počiatky kresťanstva. Dominát. Diocletianove reformy. Nastolenie kresťanstva, protikresťanské edikty. Rozdelenie rímskeho impéria.

Všeobecné dejiny – Stredovek (476 – 1492) 

1. Feudalizmus. Vymedzenie pojmu stredovek a jeho charakteristika. Periodizácia dejín stredoveku. Kresťanský a predkresťanský koncept dejín, vplyv kresťanstva. Kristianizácia Rímskej ríše a jej dôsledky. Rozšírenie ranokresťanskej cirkvi a jej charakter.

2. Ranostredoveké kráľovstvá v západnej Európe. Rím a Góti – konfrontácia a infiltrácia. Rímska ríša a Góti po roku 378. Sťahovanie národov, pohyb jednotlivých etník. Expanzia Hunov. Zánik Západorímskej ríše v roku 476. Migračné pohyby v Európe v 5. – 7. storočí.

3. Barbarské kráľovstvá – Vandalské kráľovstvo v Afrike. Vizigótske kráľovstvo v Hispánii. Ostrogótske kráľovstvo v Itálii. Longobardské kráľovstvo v Itálii. Anglosaské kráľovstvá.

4. Franská ríša Frankovia a franská teritoriálna expanzia v 6. storočí. Merovejovské kráľovstvo a jeho charakter. Nástup majordómov v 8. storočí. Karol Veľký, jeho doba a kultúra. Karlovi nástupcovia a delenia ríše. Rozklad franskej moci a osudy nástupnických štátov.

5.Islam a jeho miesto v dejinách stredovekej EurópyArabský polostrovv čase nástupu proroka Mohameda. Počiatky arabskej expanzie a vznik kalifátu.Základné princípy islamu a jeho náboženský charakter.Arabská expanzia v Európe a jej dôsledky. Kordóbsky kalifát a modely kresťansko-moslimskej koexistencie. Zastavenie expanzie Maurov. Moslimský vklad do dejín Európy.

6. Stredoveké cisárstvo a pápežstvo Charakter a postavenie rímskych pápežov v rannom stredoveku.Reformné hnutie v 11. storočí a jeho charakter. Významní pápeži a ich reformné úsilie. Cisárstvo a pápežstvo v spore. Investitúra. Spory pápežov s rímsko-nemeckými cisármi v 12. a 13.storočí. Spory v neskorom stredoveku. Avignonské zajatie pápežov. Veľká západná schizma. 

7. Križiacke výpravy. Charakteristika, periodizácia. Vznik idey križiackych výprav. Zahraničnopolitická situácia vo východnom Stredomorí v 11. storočí. Reformní pápeži a ich projekt pomoci východným kresťanom. Urban II. a koncil v Clermonte. I. – IV. križiacka výprava genéza priebeh rezultáty. Neskoršie križiacke výpravy do sv. Zeme. Križiacke výpravy v iných častiach Európy.

8. Anglicko – francúzske súperenie v 12. až 15. storočí. Viliam Dobyvateľ a genéza anglicko-francúzskeho sporu. Politický a územný vývoj Anglicka a Francúzska v 12.-13. storočí. Storočná vojna: Príčiny. Priebeh. Rezultáty

9. Kultúra a vzdelanosť vrcholného a neskorého stredoveku. Kultúra vrcholného a neskorého stredoveku. Stredoveké univerzity a charakter vzdelania. Významní učenci. Počiatky humanizmu a renesancie v Taliansku.

10. Byzantská ríša v stredoveku. Charakteristika Byzantskej ríše. Od Východorímskej ríše k Byzancii – transformácia impéria v 6.-8. storočí. Stredoveká Byzancia na vrchole moci 9.-11. storočie. Úpadok a zánik Byzantskej ríše a jej civilizačný prínos pre Európu. Byzantská kultúra.

Všeobecné dejiny – Novovek (1492 – 1789)

1.Európa okolo roku 1500. Demografická situácia – vývoj hospodárstva, remesiel a obchodu. Štátne štruktúry a medzinárodné vzťahy v strednej, západnej a východnej Európe.

2. Zemepisné objavy a ich dôsledky. Motívy a predpoklady – objavitelia a dobyvatelia. Prvé koloniálne ríše. Dôsledky zámorských objavov.

3. Európa a Osmanská ríša. Osmanská expanzia – štruktúra osmanskej ríše. Lepanto – obdobie dlhých vojen a osmanské obrodenie. Obrat vo vojne s Turkami.

4. Konfesionálne roztrieštenie Európy. Reformácia - Luther, Zwingli a Kalvín – Anglikánska štátna cirkev. Hnutie katolíckej obnovy – Jezuiti a Tridentský koncil. Náboženské vojny. Vznik gréckokatolíckej cirkvi.

5. Hospodárstvo, spoločnosť a kultúra – vývojové tendencie od 16. do 18. storočia. Demografické tendencie – poľnohospodárstvo a remeslá, obchod a priemysel. Vzostup meštianstva a diferenciácia šľachty. Kultúra renesancie a baroku, renesanční a barokoví učenci.

6. Habsburgovci a Francúzsko – vzostup Habsburgovcov. Talianske vojny. Tridsaťročná vojna

7. Absolutizmus a osvietenstvo – formy a štruktúry absolutizmu. Racionalizmusa osvietenstvo. Osvietenský absolutizmus a monarchia. Dobová filozofia.

8. Začiatky moderného konštitucionalizmu. Teoretické princípy – anglické revolúcie – Locke a Montesquieu – britský parlamentarizmus. Vývoj v Nemeckej ríši, Poľskom kráľovstve a republike Spojeného Nizozemska.

9. Európske veľmoci a boj v zámorí (Anglicko, Francúzsko, Holandsko). Boj o dominium maris baltici – vzostup Ruského impéria. Princípy a prax európskej rovnováhy. Zrod USA.

10. Kríza starého režimu. Habsburská monarchia. Severná Európa. Kolaps „ancien regimu“ vo Francúzsku.

Všeobecné dejiny – Moderné dejiny I. (1789 – 1918)

1. „Dlhé 19. storočie“ – Otázka modernizácie, kontinuity a zmeny – periodizácia – transformácia starého režimu – duálna revolúcia

2. Francúzska revolúcia a Napoleonské vojny. Príčiny a fázy Francúzskej revolúcie – Napoleon Bonaparte a koaličné vojny.

3. Európa v ére kniežaťa Metternicha (1815-1848). Knieža Metternich a Viedenský kongres – revolučné vlny v 20., 30,. a 40. rokoch 19. storočia – „reštauračné“ Francúzsko – revolúcie rokov 1848-49.

4. Európa v rokoch 1850-1871. Prehľad vývoja – transformácia liberalizmu, nacionalizmu a neoabsolutizmu – Krymská vojna – vláda Napoleona III.

5. Zjednocovanie Talianska a Nemecka. Risorgimento – Cavour a Garibaldi – Nemecká otázka – Bismarck a vznik II. cisárstva.

6. Vývoj v Rusku a Veľkej Británii v 19. storočí . Geografické, politické a ekonomické determinanty ruského vývoja – Alexander I, Alexander II. a Mikuláš I. – Britská dominancia – Viktoriánsky kompromis a vnútorná politika – Peel, Disraeli, Gladstone a Lloyd George.

7. Európa v rokoch 1870-1914. Charakteristika obdobia – Druhá priemyselná revolúcia – marxizmus a jeho mutácie.

8. Antisemitizmus a Francúzsko-nemecký vývoj. Zdroje a stručná genéza antisemitizmu – Dreyfusova aféra – 3. Francúzska republika – Nemecko v ére kancelára Bismarcka a cisára Wilhelma II.

9. Medzinárodná situácia v rokoch 1870-1907. Bismarckova éra a nemecká „Weltpolitik“– neoimperializmus v teórii a praxi – koloniálnekrízy a formovanie aliančného systému.

10. Európa pred 1. svetovou vojnou. Konfliktný potenciál v období 1907-14 – Balkánsky „sud s pušným prachom“ a vojny rokov 1912-13 – predpoklady 1. svetovej vojny.

Všeobecné dejiny – Moderné dejiny II. (1918 – 1991)

1. Prvá svetová vojna – periodizácia, vývoj na frontoch, spojenecké systémy. Predpoklady vedúce k jej vypuknutiu, priebeh a výsledky.

2. Versailleský systém – hlavní aktéri, mierové zmluvy s porazenými štátmi, rozpad mnohonárodnostných monarchií a vznik jednotlivých štátov. Reparácie a vytýčenie nových hraníc v Európe a vo svete.

3. Charakteristika medzivojnového obdobia. Hlavné medzníky, determinanty politického a hospodárskeho vývoja. Spojenecké zmluvy a pakty, antagonizmy medzi jednotlivými štátmi v Európe. Usporiadanie svetového poriadku po 1. svetovej vojne ako príčina vedúca k rozpútaniu 2. svetovej vojny. Mierové a odzbrojovacie konferencie, veľká hospodárska kríza a jej dôsledky.

4. Politické režimy v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy – Československo, Poľsko, Maďarsko, Juhoslávia.

5. Sovietsky zväz – charakteristika vnútropolitického diania od októbrovej revolúcie roku 1917, ideológia komunistickej strany, hlavní predstavitelia, politické čistky, ekonomický systém, zahraničná expanzia v medzivojnovom období (Ukrajina, Bielorusko, Kaukaz)

6. Totalitárne a autoritárne režimy v západnej a južnej Európe: vývoj v Nemecku od Weimarskej republiky, nástup nacionálneho socializmu. Príčiny, hlavná charakteristika nacionálno - socialistického režimu. Španielsko: občianska vojna a nastolenie frankistického režimu.

7. Medzinárodná situácia v predvečer druhej svetovej vojny (1938–1939) – agresívna a expanzívna politika Nemecka, postoj západných veľmocí, vývoj v strednej Európe, mníchovská dohoda.

8. Druhá svetová vojna – príčiny, spojenecké systémy, vývoj na frontoch.

9. Parížska mierová konferencia, norimberský proces, kapitulácia Japonska – povojnové usporiadanie sveta.

10. Sovietizácia strednej a juhovýchodnej Európy. Vnútropolitický vývoj v Poľsku, Československu, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku a Juhoslávii. Nastolenie totalitných režimov komunistických strán. Spoločné znaky a národné špecifiká. Cesta k vytvoreniu tzv. východného bloku.

11. Vnútorná a zahraničná politika Spojených štátov amerických od 2. svetovej vojny – politický systém, hospodárstvo, Marshallov plán. Postoj USA k zahraničnej expanzii ZSSR po r. 1945. Politické doktríny USA.

12. Studená vojna: charakteristika medzinárodných vzťahov založených na rivalizácii dvoch politicko-spoločenských, vojenských a hospodárskych blokov. NATO verzus Varšavská zmluva, demokratický režim verzus totalitárne režimy komunistických strán, trhové hospodárstvo verzus päťročnice.

13. Medzinárodný vývoj 1945 – 1991. Vojenské konflikty vo svete (Kórea, Vietnam, Afrika, Kuba), propaganda, rozpad koloniálnych mocností a vznik nezávislých štátov v Afrike, Ázii, strednej a južnej Amerike.

14. Krízy v krajinách sovietskeho bloku – Nemecká demokratická republika 1953, revolúcia v Maďarsku 1956, československá jar 1968, udalosti v Poľsku 1981. Ich vplyv na medzinárodné vzťahy a postoj Sovietskeho zväzu.

15. Revolúcie 1989–1991. Zvrhnutie monopolu komunistických strán v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, demokratické voľby, politické, hospodárske spoločenské zmeny. Príčiny, priebeh, dôsledky. Rozpad sovietskeho bloku a rozpad Sovietskeho zväzu.

 


Tézy: Didaktika dejepisu

 

1. Vzťah historickej vedy a dejepisu, práca historika a učiteľa dejepisu, historické poznanie, metódy historického skúmania

2. Historické poznanie a vzdelávanie, výučba dejepisu na našom území od  roku 1918 po rok 1993

3. Mýty, predsudky a stereotypy vo vyučovaní dejepisu

4. Problematika členenia dejín, periodizácie vo výučbe dejepisu

5. Morálne a kultúrne hodnoty vo výučbe dejepisu

6. Multiperspektivita v  dejepisnom vyučovaní

7. Environmentálna výchova v dejepisnom vyučovaní

8. Dejiny každodenného života v dejepise

9. Problematika nacionalizmu v dejepisnom vyučovaní

10. Metódy kritického myslenia v dejepisnom vyučovaní

11. Historická geografia vo výučbe dejepisu

12. Dejiny národnostných menšín na Slovensku ako problém dejepisného vyučovania

13. Myšlienkové mapovanie učiva, význam grafických, pojmových, sieťových a pod. zobrazení kľúčových dát  dejepisného učiva

14. Literatúra faktu verzus slovenská beletria vo vyučovaní dejepisu

15. Súčasné trendy vo výučbe dejepisu

16. Ako vyučovať európske dejiny dvadsiateho storočia

17. Problematika vyučovacích foriem dejepisnej výučby, ich triedenie a charakteristika

18. Problematika vyučovacích metód dejepisnej výučby, ich triedenie a charakteristika

19. Význam názornosti pre výučbu dejepisu, triedenie a charakteristika vyučovacích prostriedkov

20. Výchovno-vzdelávací proces a jeho zvláštnosti vo výučbe dejepisu

21. Špecifický význam textových pomôcok vo výučbe dejepisu

22. Bádateľsky orientované vyučovanie dejepisu

23. Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti vo výučbe dejepisu

24. Múzeum má budúcnosť - zážitková forma výučby dejepisu

25. Slovenské dejiny ako predmet školského dejepisu

Tézy ku skúške z dejín Filozofie


 

1. Ontologická problematika v antickej filozofii

(Základy najstaršej filozofie: Egypt, Perzia, Čína a India)

2. Antropocentrický obrat vo filozofii

(Prvotné filozofické školy a myslitelia)

3. Podstata a význam klasickej gréckej filozofie

(Význam filozofie Sokrata, Platóna a najmä Aristotela)

4. Odlišnosť vnímania helenistickej filozofie od rímskeho chápania sveta

(Najdôležitejší filozofi a ich vplyv na európske myslenie)

5. Prínos patristiky do filozofického myslenia

(Kresťanstvo a antická filozofia, gnosticizmus a manicheizmus, filozofia cirkevných apologétov)

6. Vrcholná scholastika

(Filozofia ako kresťanská dogma, najvýznamnejší predstavitelia)

7. Renesančná prírodná a sociálna filozofia

(Hlavné znaky oslobodenia od teológie, základné piliere a myslitelia)

8. Filozofický racionalizmus a empirizmus

(Aktívna podstata filozofie v spoločnosti a vedy, substancie, analýza myšlienok autorov typu: F. Bacon, R.Descartes, T. Hobbes, B. Spinoza, G. Leibniz, D. Hume, atď.)

9. Kant a nemecký idealizmus

(Kantov kritický idealizmus, argumentácia metafyziky: filozofiaHölderlina,Fichteho,SchellingaaHegela)

10. Marxizmus a pozitivizmus

(podstata filozofie marximu a vplyvu na smerovanie filozofie, piliere filozofie A.Comta)

11. Fenomenologická a existenciálna filozofia

(vedecká presnosť zreteľ filozofie a vedy, iniciátor E. Husserl, nezmyslové poznanie, S. Kierkegaard)

12. Lingvistický obrat vo filozofii

(zmena chápanie filozofie, odkazy na obsahovú roveň jazyka a rozumu)

13. Náboženské filozofické myslenie 19.–20. storočia

(Filozofická antropológia, črty neomarximu, atď.)

14. Postmoderna vo filozofii

(platforma novodobej filozofie, vplyv informačných technológií na filozofiu 20. a 21. storočia)

 

Odporúčaná literatúra:

Dragúň, E., Dříza, J.: Dejiny filozofie I. UKF Nitra 1998

Dragúň, E. a kol.: Dejiny filozofie II. UKF Nitra 1997

Hare, R.M., Barnes, J., Chadwick, H.: Zakladatelé myšlení. Svoboda, Praha 1994

Kol. aut.: Dejiny filozofie III. (Filozofia 20. storočia). VŠPg Nitra 1994

Mihina , F. – Leško, V.: Dejiny filozofie. Iris, Bratislava 1993

Solomon, R.C.: Vzostup a pád subjektu alebo od Rousseaua po Derridu. Enigma, Nitra 1996


Aktuality
Cesta Slovenskej republiky k štátnej nezávislosti
Kalendár
po ut st št pi so ne
    01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31    
Kontakt
  • Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií
  • Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
  • Námestie J. Herdu 2
  • 917 01  Trnava
  • email: maria.hideghetyova(zav.)ucm.sk
  • telefón: 033 5565 221
  • fax: 033 5565 106
Sociálne siete