Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií poskytuje v aktuálnom akademickom roku aj rozširujúce štúdium dejepisu pre učiteľov, ktorí si hodlajú rozšíriť svoju aprobáciu o ďalší predmet. Viac informácií Mgr. Beáty Veiglovej alebo u  PhDr. Ladislava Župčána, PhD. resp. na priložených dokumentoch.

Citácie

Formát práce

Podklady ku skúške

Posudok školiteľa

Posudok oponenta

Harmonogram štúdia

Rozširujúce štúdium histórie

Kolokviálna skúška - tézy

_{1.okruh – záverečná práca: obhajoba záverečnej práce}

2. okruh – vedomostný:

študent si zvolí jedno z období historického vývoja (jedno v rámci všeobecných dejín

a jedno v rámci slovenských dejín – nemusia byť zhodné), odporúča sa v nadväznosti na

tému záverečnej práce. 

Zo zvoleného okruhu si potiahne jednu otázku.

(*pozn.: praveké dejiny spolu s dejinami staroveku tvoria jedno obdobie)

Skúška z predmetu Didaktika dejepisu, študent si potiahne jednu otázku.

Praveké slovenské dejiny/archeológia

1. Kultúrny vývoj na Slovensku od neolitu po staršiu dobu železnú. Archeologické náleziská, archeologické fragmenty.

2. Kultúrny vývoj na Slovensku v protohistorickom období. Doba laténska a doba rímska.

3. Prvé kmeňové zväzy na území dnešného Slovenska.

Slovenské dejiny – Stredovek I. (do roku 1301)

1.  Slovania na území Slovenska a etnogenéza Slovákov – prvé správy o Slovanoch, autochtónna teória, teória sťahovania národov a príchod Slovanov do Karpatskej kotliny, spôsob života Slovanov.

2.  Slovensko do polovice 9. storočia – Avari, Samova ríša, Nitrianske a Moravské kniežatstvo, vznik Veľkej Moravy. Slovensko ako súčasť Veľkej Moravy – vláda Mojmíra a Rastislava, misia svätých Konštantína a Metoda, formovanie veľkomoravskej cirkevnej organizácie. Vrcholné obdobie a úpadok Veľkej Moravy – vojenské výboje a expanzia Veľkomoravskej ríše za Svätopluka, vnútropolitická situácia, bula Industriae tuae, smrť Svätopluka, príčiny zániku Veľkej Moravy a prejavy jej kontinuity.

3.  Starí Maďari – ich príchod do Karpatskej kotliny, spôsob života a organizácia maďarského kmeňového zväzu, vojenské výboje a kristianizácia Starých Maďarov, Gejza a integrácia uhorských kmeňových kniežatstiev, Nitrianske údelné vojvodstvo. Vznik Uhorského kráľovstva – vláda Štefana I., vývoj správnej a cirkevnej organizácie za jeho vlády, kríza Uhorského kráľovstva po smrti Štefana I.

4.  Uhorsko v druhej polovici 11. storočia. Vláda Ondreja I., Bela I., Šalamúna a Gejzu I., boje o uhorskú korunu, vláda Ladislava I., pripojenie Chorvátska, zriadenie nových biskupstiev a kanonizácia prvých uhorských svätcov. Uhorsko v 12. storočí – vláda Kolomana, jeho reformy a právne nariadenia, Kolomanov konflikt s bratom Almošom a jeho dôsledky, vplyv prvej a druhej križiackej výpravy na Uhorsko, kríza Uhorského kráľovstva v 12. storočí.

5.  Uhorsko v prvej polovici 13. storočia – vláda Bela III. a stabilizácia mocenskej pozície panovníka, vláda Imricha a Ondreja II., počiatky feudálnej anarchie v Uhorsku. Uhorské kráľovstvo za Bela IV., tatársky vpád do Uhorska a jeho dôsledky, zmeny v správe krajiny a spoločenskej štruktúre obyvateľstva, vláda Štefana V. Uhorsko za posledných Arpádovcov – vláda Ladislava IV. Kumánskeho, úpadok ústrednej kráľovskej moci a anarchia v krajine na prelome 13. a 14. storočia.

6. Hospodárske a spoločenské pomery v Uhorskom kráľovstve v 11. – 13. storočí – sociálne a etnické rozvrstvenie obyvateľstva, počiatky nemeckej kolonizácie a vývin osídlenia na Slovensku v 11. – 13. storočí. Vznik a význam privilegovaných stredovekých miest – mestské právo, právne postavenie meštianstva a jeho hospodárske aktivity. Cirkevná organizácia v Uhorsku v 11. – 13. storočí.  

Slovenské dejiny – Stredovek II. (1301 – 1526)

1.  Počiatky vlády uhorských Anjouovcov – situácia v Uhorsku na začiatku 14. storočia, vláda oligarchov, opozícia v krajine a jej adepti, nástup Karola Róberta na uhorský trón. Stabilizácia moci Karola Róberta z Anjou.  Uhorsko za vlády Ľudovíta I. Veľkého – vojna o neapolské dedičstvo, hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny v 14. storočí.

2.  Počiatky vlády Žigmunda Luxemburského v Uhorsku – Žigmundove nároky na uhorskú korunu, Karol II. Malý a boje o uhorský trón, boje proti Osmanskej ríši. Vláda Žigmunda Luxemburského po Temešvárskom sneme – opozícia proti Žigmundovi a boje o udržanie moci v Uhorsku, vnútorná a zahraničná politika, zálohovanie spišských miest, boje proti husitom, vplyv husitského hnutia na Slovensko.

3.  Uhorsko po smrti Žigmunda Luxemburského – vláda Albrechta Habsburského, obrana proti Osmanskej ríši, anarchia a boje o trón po Albrechtovej smrti, úloha Jána Jiskru, Ladislav V. Pohrobok a Vladislav I., gubernátor Ján Huňady a jeho súperenie s Jánom Jiskrom.

4.  Budovanie centralizovanej monarchie za Mateja Korvína – špecifiká jeho vlády, boje s bratríkmi, stabilizácia kráľovskej moci a konsolidácia vnútropolitických pomerov, zahraničná politik. Počiatky humanizmu a renesancie na našom území, Universita Istropolitana a vzdelanosť za Mateja Korvína.

5. Počiatok vlády Jagelovcov v Uhorsku – vláda Vladislava II., úpadok kráľovskej moci, Dóžovo povstanie a jeho dôsledky, Štefan Verbőci a Tripartitum. Anarchia po smrti Vladislava II., vláda Ľudovíta II. Jagelovského, zvyšovanie vplyvu šľachty, osmanské nebezpečenstvo, bitka pri Moháči a jej dôsledky pre Uhorsko.

Slovenské dejiny – Novovek I. (1526 – 1790)

1. Osmanská invázia, príčiny predpoklady následky.  Zmena životných pomerov obyvateľstva.  Konflikty  Habsburgovcov s Osmanskou ríšou do konca 18. storočia,   ich domáce a  zahraničnopolitické súvislosti. Rozdelenie Uhorska na tri časti, vývoj v Sedmohradsku do konca 17. storočia. 

2. Štruktúra feudálnej spoločnosť, šľachta, meštianstvo, poddanské obyvateľstvo. Nevoľníctvo,  zmeny v postavení poddaných v období  osvietenského absolutizmu.

3. Náboženstvo a duchovný život v období novoveku. Reformácia,  evanjelické cirkvi, sekty   rekatolizácia, postavenie katolíckej cirkvi.  Grécko-ortodoxná a grécko-katolícka cirkev.  Právne postavenie  protestantov  od konca 17. storočia.  Karolínska rezolúcia a päťdesiatročné prenasledovanie.  Tolerančný patent.

4. Protihabsburské povstania a opozičné hnutia v 17. a  18. storočí.  Príčiny, priebeh, výsledky. Zosilnenie opozície  za vlády Jozefa II.

5. Rozvoj slovenskej národnosti  v období novoveku. Územie Slovenska v dobe rozdelenia Uhorska na tri časti,  Slováci  a uhorská feudálna spoločnosť, vzrast národného sebavedomia.  Používanie jazyka, kníhtlač,  slovenské písomníctvo do začiatku 18. storočia.

6. Reformy  a osvietenský absolutizmus.  Snahy  o daňové reformy Leopolda I. pokusy  Jozefa I. a  Karol III.  Reformné úsilie Márie Terézie a Jozefa II.

7. Uhorska ako feudálny štát.  Panovník,  jeho postavenie a kompetencie, krajinský snem,  krajinskí hodnostári,   vnútorná samospráva,   stolice, mestá, obce, cirkevná správa. Uhorsko ako mnohonárodný štát,  národnostná štruktúra.  Vnútorné migračné vlny pod vplyvom osmanskej expanzie. Kolonizácia a zaľudňovanie oslobodených území, sťahovanie  Slovákov na  Dolnú zem.

8. Vzdelanosť a kultúra v novoveku. Rozvoj domáceho školstva,  domáce a zahraničné univerzity, kláštorné  školy,  gymnáziá a lýceá,  odborné  školy.  Systemizácia vzdelanosti,  rozvoj  ľudového školstva v 18. storočí.   Vzdelanostná úroveň jednotlivých spoločenských tried.  Renesančné a barokové staviteľstvo a umenie.  Ľudová  kultúra.

Slovenské dejiny – Novovek II. (1790 – 1918)

1. Slovenské  národné  obrodenie,  konfesia a jazyk.  Bernolákovci a hnutie evanjelických Slovákov, nástup druhej generácie národných obrodencov, štúrovské hnutie,  snaha o národné zjednotenie. Zápas so silnejúcim maďarským šovinizmom.

2. Metternichov  a Bachov absolutizmus.  Podobnosti a odlišnosti vo vnútornej a zahraničnej politike. Revolúcia  roku 1848,  zrušenie feudalizmu,  následky  snáh  o maďarskú supremáciu,  odboj národností a občianska vojna.  Monarchia  v dobe revolúcie,  intervencia  v Uhorsku.

3. Prvá svetová vojna a česko-slovenská zahraničná akcia. Dôsledky  vojnového konfliktu na  slovenskú spoločnosť.

4. Slovenské  autonomistické a štátoprávne snahy  v rokoch  1848 – 1918.  Program slovenských politických  strán a hnutí.

5. Migrácia Slovákov  v 19.  a na začiatku 20. storočia.  Slováci na Dolnej  zemi  a v USA,  hospodárske, demografické a  politické dôsledky vysťahovalectva.

6. Vnútorné problémy Habsburskej monarchie – Viedeň a reformné hnutie v Uhorsku,  vývoj v období revolúcie 1848/9, uhorská emigrácia. Uhorsko na ceste k dualizmu, vyrovnanie roku 1867, snaha Maďarov o zvrchovanosť, kríza dualizmu.

7. Slovenské národné hnutie  po skončení neoabsolutizmu  a rakúsko-uhorskom vyrovnaní.  Obdobie slovenskej pasivity. Spolupráca nemaďarských národností v Uhorsku, slovensko-česká  vzájomnosť.  Diferenciácia národného hnutia na začiatku 20. storočia.

8. Hospodársky a sociálny vývoj v 19. a na začiatku 20. storočia. Dôsledky zrušenia poddanstva, agrárna otázka,  modernizácia dopravy a priemyslu, hlavné priemyselné odvetvia,   štrukturálne zmeny v spoločnosti. Kultúra obdobia 1790 – 1918, architektúra, maliarstvo, sochárstvo, literatúra, ľudová kultúra. Slovenská tlač, vedecké a osvetové snahy.

Slovenské dejiny – Moderné dejiny (1918 – 1989)

1. Miesto a účasť Slovenska a Slovákov v 1. svetovej vojne

2. Začleňovanie Slovenska do ČSR po 1.  svetovej vojne.

3. Miesto a postavenie Slovenska v ČSR v rokoch 1918 – 1939.

4. Menšinová otázka v Československu a tendencie jej riešenia do roku 1939.

5. Politický systém Slovenska v rokoch 1939 – 1945.

6. Začleňovanie Slovenska do ČSR po 2. svetovej vojne.

7. Charakteristika politického systému v ČSR v rokoch 1945 – 1948.

8. Politický prevrat roku 1948.

9. Politický systém ČSR do roku 1968.

10. Historiografie v období totality.

11. Normalizácia v Československu.

12. Politický systém ČSR v rokoch 1968 – 1989.

13. Československá historiografia po roku 1989.

14. Enviromentálna história.

Staroveké dejiny

1. Vznik najstarších mestských a teritoriálnych štátov na Prednom východe. Sumerské mestské štáty, Akkadská ríša, III. Dynastia z Uru, vznik písma, hospodárske a sociálne premeny. Staroveký predný východ v období druhého tisícročia. Vývoj v Mezopotámii a v Malej Ázii. Mitanni. Čína. Staroveký predný východ od počiatku 1. tisícročia po 3. storočie pred n. l. Novoasýrske a novobabylonské obdobie. Perzská ríša. Urartu, Fenícia a Palestína.

2. Staroveký Egypt od vzniku štátu po prvé prechodné obdobie. Vznik štátu, Archaické obdobie, obdobie Starej ríše a prvé prechodné obdobie. Staroveký Egypt v 2. tisícročí. Stredná ríša, druhé prechodné obdobie a Nová ríša, ich kultúra.

3. Egejská oblasť v dobe bronzovej. Kykladská kultúra, Minojská a Mykénska civilizácia. Príchod prvých gréckych kmeňov.

4. Temné a archaické obdobie gréckych dejín. Kultúrne premeny, vznik polis, Veľká grécka kolonizácia. Staroveké Grécko v 5. storočí. Grécko perzské vojny. Aténska demokracia. Aténsky námorný spolok. Kultúrny život v Aténach. Peloponézska vojna. Staroveké Grécko v 4. storočí. Striedanie hegemónií. Filip II. a Alexander Veľký. Vojny diadochov. Helenizmus. 

5. Počiatky Ríma. Itália v 8. storočí pred n. l. Etruskovia. Kráľovské obdobie. Italské kmene. Rímska republika do konca druhého storočia pred n. l. Inštitúcie, politický vývoj, ovládnutie Itálie, Púnske vojny, Rímska politika na Balkáne. Rím v prvom storočí pred n. l. Kríza republiky, občianske vojny. Prvý a druhý triumvirát.

6. Vznik principátu. Augustus, politické premeny, kultúrny život v Ríme. Limes Romanus. Staroveký Rím do konca 3. storočia. Politické a vojenské dejiny. Administratívne usporiadanie ríše. Náboženská situácia v impériu a počiatky kresťanstva. Dominát. Diocletianove reformy. Nastolenie kresťanstva, protikresťanské edikty.  Rozdelenie rímskeho impéria.

7. Antická historiografia. Historicko - literárne diela dobových historikov.

Všeobecné dejiny – Stredovek (476 – 1492) 

1. Feudalizmus. Vymedzenie pojmu stredovek a jeho charakteristika. Periodizácia dejín stredoveku. Kresťanský a predkresťanský koncept dejín, vplyv kresťanstva. Kristianizácia Rímskej ríše a jej dôsledky. Rozšírenie ranokresťanskej cirkvi a jej charakter.

2. Ranostredoveké kráľovstvá v západnej Európe. Rím a Góti – konfrontácia a infiltrácia. Rímska ríša a Góti po roku 378. Sťahovanie národov, pohyb jednotlivých etník. Expanzia Hunov. Zánik Západorímskej ríše v roku 476. Migračné pohyby v Európe v 5. – 7. storočí.

3. Barbarské kráľovstvá – Vandalské kráľovstvo v Afrike. Vizigótske kráľovstvo v Hispánii. Ostrogótske kráľovstvo v Itálii. Longobardské kráľovstvo v Itálii. Anglosaské kráľovstvá.

4. Franská ríša – Frankovia a franská teritoriálna expanzia v 6. storočí. Merovejovské kráľovstvo a jeho charakter. Nástup majordómov v 8. storočí. Karol Veľký, jeho doba a kultúra. Karlovi nástupcovia a delenia ríše. Rozklad franskej moci a osudy nástupnických štátov.

5.Islam a jeho miesto v dejinách stredovekej Európy–Arabský polostrov  v čase nástupu proroka Mohameda. Počiatky arabskej expanzie a vznik kalifátu.Základné princípy islamu a jeho náboženský charakter.Arabská expanzia v Európe a jej dôsledky. Kordóbsky kalifát a modely kresťansko-moslimskej koexistencie. Zastavenie expanzie Maurov. Moslimský vklad do dejín Európy.

6. Stredoveké cisárstvo a pápežstvo –Charakter a postavenie rímskych pápežov v rannom stredoveku.Reformné hnutie v 11. storočí a jeho charakter. Významní pápeži a ich reformné úsilie. Cisárstvo a pápežstvo v spore. Investitúra. Spory pápežov s rímsko-nemeckými cisármi v 12. a 13.  storočí. Spory v neskorom stredoveku. Avignonské zajatie pápežov. Veľká západná schizma.  Konciliarizmus.

7. Križiacke výpravy. Charakteristika, periodizácia. Vznik idey križiackych výprav. Zahraničnopolitická situácia vo východnom Stredomorí v 11. storočí. Reformní pápeži a ich projekt pomoci východným kresťanom. Urban II. a koncil v Clermonte. I. – IV. križiacka výprava genéza priebeh rezultáty. Neskoršie križiacke výpravy do sv. Zeme. Križiacke výpravy v iných častiach Európy.

8. Anglicko – francúzske súperenie v 12. až 15. storočí. Viliam Dobyvateľ a genéza anglicko-francúzskeho sporu. Politický a územný vývoj Anglicka a Francúzska v 12.-13. storočí. Storočná vojna: Príčiny. Priebeh. Rezultáty

9. Kultúra a vzdelanosť vrcholného a neskorého stredoveku. Kultúra vrcholného a neskorého stredoveku. Stredoveké univerzity a charakter vzdelania. Významní učenci. Počiatky humanizmu a renesancie v Taliansku. 

10. Byzantská ríša v stredoveku. Charakteristika Byzantskej ríše. Od Východorímskej ríše k Byzancii – transformácia impéria v 6.-8. storočí. Stredoveká Byzancia na vrchole moci 9.-11. storočie. Úpadok a zánik Byzantskej ríše a jej civilizačný prínos pre Európu. Byzantská kultúra.

Všeobecné dejiny – Novovek (1492 – 1789)

1. Európa okolo roku 1500. Demografická situácia – vývoj hospodárstva, remesiel a obchodu. Štátne štruktúry a medzinárodné vzťahy v strednej, západnej a východnej Európe.

2. Zemepisné objavy a ich dôsledky. Motívy a predpoklady – objavitelia a dobyvatelia. Prvé koloniálne ríše. Dôsledky zámorských objavov.

3. Európa a Osmanská ríša. Osmanská expanzia – štruktúra osmanskej ríše. Lepanto – obdobie dlhých vojen a osmanské obrodenie. Obrat vo vojne s Turkami.            

4. Konfesionálne roztrieštenie Európy. Reformácia - Luther, Zwingli a Kalvín – Anglikánska štátna cirkev. Hnutie katolíckej obnovy – Jezuiti a Tridentský koncil. Náboženské vojny. Vznik gréckokatolíckej cirkvi.

5. Hospodárstvo, spoločnosť a kultúra – vývojové tendencie od 16. do 18. storočia. Demografické tendencie – poľnohospodárstvo a remeslá, obchod a priemysel. Vzostup meštianstva a diferenciácia šľachty. Kultúra renesancie a baroku, renesanční a barokoví učenci.

6. Habsburgovci a Francúzsko –  vzostup Habsburgovcov. Talianske vojny. Tridsaťročná vojna

7. Absolutizmus a osvietenstvo – formy a štruktúry absolutizmu. Racionalizmus    a osvietenstvo. Osvietenský absolutizmus a monarchia. Dobová filozofia.

8. Vývoj v Nemeckej ríši, Poľskom kráľovstve a republike Spojeného Nizozemska. Európske veľmoci a boj v zámorí (Anglicko, Francúzsko, Holandsko). Boj o dominium maris baltici – vzostup Ruského impéria. Princípy a prax európskej rovnováhy. Zrod USA.

Všeobecné dejiny – Moderné dejiny I. (1789 – 1918)

1. „Dlhé 19. storočie“ – Otázka modernizácie, kontinuity a zmeny – periodizácia – transformácia starého režimu – duálna revolúcia

2. Francúzska revolúcia a Napoleonské vojny. Príčiny a fázy Francúzskej revolúcie – Napoleon Bonaparte a koaličné vojny.

3. Európa v ére kniežaťa Metternicha (1815-1848). Knieža Metternich a Viedenský kongres – revolučné vlny v 20., 30,. a 40. rokoch 19. storočia – „reštauračné“ Francúzsko – revolúcie rokov 1848-49.           

4. Európa v rokoch 1850-1871. Prehľad vývoja – transformácia liberalizmu, nacionalizmu a neoabsolutizmu – Krymská vojna – vláda Napoleona III.

5. Zjednocovanie Talianska a Nemecka. Risorgimento – Cavour a Garibaldi – Nemecká otázka – Bismarck a vznik II. cisárstva.

6. Vývoj v Rusku a Veľkej Británii v 19. storočí . Geografické, politické a ekonomické determinanty ruského vývoja – Alexander I, Alexander II. a Mikuláš I. – Britská dominancia – Viktoriánsky kompromis a vnútorná politika – Peel, Disraeli, Gladstone a Lloyd George.

7. Európa v rokoch 1870-1914. Charakteristika obdobia – Druhá priemyselná revolúcia – marxizmus a jeho mutácie.

8. Antisemitizmus a Francúzsko-nemecký vývoj. Zdroje a stručná genéza antisemitizmu – Dreyfusova aféra – 3. Francúzska republika – Nemecko v ére kancelára Bismarcka a cisára Wilhelma II.

9. Medzinárodná situácia v rokoch 1870-1907. Bismarckova éra a nemecká „Weltpolitik“– neoimperializmus v teórii a praxi – koloniálne  krízy a formovanie aliančného systému.

10. Európa pred 1. svetovou vojnou. Konfliktný potenciál v období 1907-14 – Balkánsky „sud s pušným prachom“ a vojny rokov 1912-13 – predpoklady 1. svetovej vojny.

Všeobecné dejiny – Moderné dejiny II. (1918 – 1991)

1. Prvá svetová vojna – periodizácia, vývoj na frontoch, spojenecké systémy. Predpoklady vedúce k jej vypuknutiu, priebeh a výsledky.

2. Versailleský systém – hlavní aktéri, mierové zmluvy s porazenými štátmi, rozpad mnohonárodnostných monarchií a vznik jednotlivých štátov. Reparácie a vytýčenie nových hraníc v Európe a vo svete.

3. Charakteristika medzivojnového obdobia. Hlavné medzníky, determinanty politického a hospodárskeho vývoja. Spojenecké zmluvy a pakty, antagonizmy medzi jednotlivými štátmi v Európe. Usporiadanie svetového poriadku po 1. svetovej vojne ako príčina vedúca k rozpútaniu 2. svetovej vojny. Mierové a odzbrojovacie konferencie, veľká hospodárska kríza a jej dôsledky.

4. Politické režimy v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy – Československo, Poľsko, Maďarsko, Juhoslávia.

5. Sovietsky zväz – charakteristika vnútropolitického diania od októbrovej revolúcie roku 1917, ideológia komunistickej strany, hlavní predstavitelia, politické čistky, ekonomický systém, zahraničná expanzia v medzivojnovom období (Ukrajina, Bielorusko, Kaukaz) 

6. Totalitárne a autoritárne režimy v západnej a južnej Európe: vývoj v Nemecku od Weimarskej republiky, nástup nacionálneho socializmu. Príčiny, hlavná charakteristika nacionálno - socialistického režimu. Španielsko: občianska vojna a nastolenie frankistického režimu.

7. Medzinárodná situácia v predvečer druhej svetovej vojny (1938–1939) – agresívna a expanzívna politika Nemecka, postoj západných veľmocí, vývoj v strednej Európe, mníchovská dohoda. 

8. Druhá svetová vojna – príčiny, spojenecké systémy, vývoj na frontoch.

9. Parížska mierová konferencia, norimberský proces, kapitulácia Japonska – povojnové usporiadanie sveta.

10. Sovietizácia strednej a juhovýchodnej Európy. Vnútropolitický vývoj v Poľsku, Československu, Maďarsku, Bulharsku, Rumunsku a Juhoslávii. Nastolenie totalitných režimov komunistických strán. Spoločné znaky a národné špecifiká. Cesta k vytvoreniu tzv. východného bloku.

11. Vnútorná a zahraničná politika Spojených štátov amerických od 2. svetovej vojny – politický systém, hospodárstvo, Marshallov plán. Postoj USA k zahraničnej expanzii ZSSR po r. 1945. Politické doktríny USA.

12. Studená vojna: charakteristika medzinárodných vzťahov založených na rivalizácii dvoch politicko-spoločenských, vojenských a hospodárskych blokov. NATO verzus Varšavská zmluva, demokratický režim verzus totalitárne režimy komunistických strán, trhové hospodárstvo verzus päťročnice.

13. Medzinárodný vývoj 1945 – 1991. Vojenské konflikty vo svete (Kórea, Vietnam, Afrika, Kuba), propaganda, rozpad koloniálnych mocností a vznik nezávislých štátov v Afrike, Ázii, strednej a južnej Amerike.

14. Krízy v krajinách sovietskeho bloku – Nemecká demokratická republika 1953, revolúcia v Maďarsku 1956, československá jar 1968, udalosti v Poľsku 1981. Ich vplyv na medzinárodné vzťahy a postoj Sovietskeho zväzu.

15. Revolúcie 1989–1991. Zvrhnutie monopolu komunistických strán v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, demokratické voľby, politické, hospodárske spoločenské zmeny. Príčiny, priebeh, dôsledky. Rozpad sovietskeho bloku a rozpad Sovietskeho zväzu.

Tézy Didaktika dejepisu

1. Prehľad histórie dejepisného vyučovania na Slovensku

2. Súčasný stav a problémy výučby dejepisu

3. Základné pedagogické dokumenty pre vyučovanie dejepisu

4. Vyučovacia hodina a jej vnútorná štruktúra. Typy vyučovacích hodín, pozícia a rola učiteľa a žiaka, vzťah: učiteľ – žiak, žiak – žiak

5. Súčasné učebnice dejepisu ako vyučovacie pomôcky

6. Medzipredmetové vzťahy vo vyučovaní dejepisu (aplikácia na konkrétny príklad)

7. Motivácia a aktualizácia vo vyučovaní dejepisu

8. Didaktické hry a ich miesto vo výučbe dejepisu

9. Myšlienkové mapovanie učiva, význam grafických, pojmových, sieťových a pod. zobrazení kľúčových dát  dejepisného učiva

10. Písomný historický prameň vo výučbe dejepisu

11. Obraz v dejepisnom vyučovaní (vizuálne pramene na príklade vybranej témy) 

12. Fotografia v dejepisnom vyučovaní (aplikácia na konkrétne učivo)

13. Plagát v dejepisnom vyučovaní (aplikácia na konkrétne učivo)

14. Karikatúra v dejepisnom vyučovaní (aplikácia na konkrétne učivo)

15. Film v dejepisnom vyučovaní (aplikácia na konkrétne učivo)

16. Internet a moderné technológie vo výučbe dejepisu 

17. Projektové vyučovanie vo vyučovaní dejepisu

18. Regionálna história vo výučbe dejepisu (exkurzia, dejepisná vychádzka a pod.)

19. Didaktická analýza učiva (konkretizácia na vybranom príklade, téme)

20. Didaktická hodnota a charakter vybraného tematického celku a spôsob jeho realizácie a využitia vo vyučovacom procese