Publikačná činnosť
Jablonský, Dávid: Maďarčina pre historikov: Základy gramatiky a prekladové texty pre študentov histórie, Trnava 2020.

Skriptá zamerané na maďarský jazyk, ktoré by študentom histórie či príbuzných humánnych odborov priblížili základy maďarskej gramatiky a špecifík tohto jazyka a poskytli množstvo ukážkových textov zameraných na preklady a rozličné cvičenia doposiaľ na Slovensku chýbali. Táto iniciatíva má svoj relevantný význam kvôli tomu, že popri podobne zameraných dielach, orientovaných na latinský a nemecký jazyk, predstavovala maďarčina tretí kľúčový historický jazyk, ktorý študenti a vedecko-pedagogickí pracovníci potrebujú aspoň čiastočne ovládať pri efektívnom výskume uhorských dejín, ktoré boli zhruba tisíc rokov spojené aj s územím dnešného Slovenska. Publikácia tak má za snahu priniesť aspoň prvý nepatrný impulz alebo krok pri aktívnejšej snahe mladých vedcov oboznámiť sa s týmto jazykom. Na 140 stranách je text zameraný jednak na dôkladný popis maďarskej gramatiky, ďalej na množstvo prekladových textov a cvičení, pričom tam nechýba ani kľúč k cvičeniam či maďarsko-slovenský slovník s viac než 2500 termínmi spätými s historickou či humánnou sférou.
Habaj, Michal a kol.: Od Tróje k Termopylám: príbeh archaického Grécka, Bratislava 2019.

Kniha o slávnom období gréckych dejín, ktoré môžeme označiť i za úvodnú kapitolu európsky písanej histórie. Objavilo sa tu mnoho slávnych postáv, ktoré sa stali hrdinami veľkých príbehov. Európa prijala prostredníctvom Grékov písmo, vznikli nové formy literatúry, histórie či filozofie. Spísali sa prvé európske zákony, vytvorila sa osobitá architektúra a rozšírili sa znalosti plavby.
Tišliar, Pavol – Černušák, Tomáš – Loskotová, Irena: Výstava v archivu: Teorie a praxe, Brno 2019.

Kým v múzeách a knižniciach má organizovanie výstav dlhú tradíciu, v archívoch ide o pomerne nový fenomén. Publikácia sa venuje výstavnej prezentácii v prostredí archívu z teoretického aj praktického hľadiska. Prvá časť je venovaná kultúrnemu dedičstvu a jeho legislatívnemu ukotveniu v Českej republike, druhá časť obsahuje stručný úvod do muzeológie ako vednej disciplíny s dôrazom na teoretický a metodologický základ k múzejnému výstavníctvu. Tretia časť je venovaná všeobecným pravidlám prípravy a realizácie výstavy. Štvrtá časť predstavuje hlavné špecifiká výstavníctva v prostredí archívu s dôrazom na právne a technologické aspekty výstav v archíve.

Stiahnutie publikácie tu.
Tišliar, Pavol – Mažárová, Monika – Jagošová, Lucie: Baráky u Svatobořic: Pohled do dějin 1914–1950. Putovní výstava z pohledu teorie a praxe, Brno 2019.

Publikácia je jedným z výstupov realizovanej výstavy, ktorá sa pripravovala na Ústave archeologie a muzeologie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Zhodnocuje výsledky prípravy a realizácie výstavy a približuje jej koncepciu, sprievodné programy a možnosti využitia z pohľadu teórie, no najmä praxe.

Stiahnutie publikácie tu.
Šprocha, Branislav – Tišliar, Pavol: 100 rokov obyvateľstva Slovenska: od vzniku Československa po súčasnosť, Bratislava 2018.

Monografia predstavuje jedinečnú, komplexnú prácu syntetizujúcu dlhoročné úsilie autorskej dvojice o podrobné poznanie populačného vývoja Slovenska. Jej unikátnosť spočíva jednak v snahe poskytnúť vývojový obraz obyvateľstva Slovenska v tak dlhom a neprerušovanom časovom úseku, na čo sa doposiaľ neodhodlala žiadna práca. Okrem toho však významným spoločenským prínosom je spracovania nesmierneho objemu základných demografických údajov a najmä aplikácia viacerých nových analytických prístupov pri výskume transformácie jednotlivých demografických procesov, ako aj vybraných populačných štruktúr. V kombinácii s pohľadom na niektoré širšie podmienenosti populačného vývoja tak vzniká cenná a spoločensky jedinečná práca interdisciplinárneho významu.

Stiahnutie publikácie tu.
Habaj, Michal – Hříbal, František: Alexander Veľký: život, doba a význam najväčšieho vojvodcu staroveku, Bratislava 2018.

Kniha známych, ale aj prekvapivých faktov o jednom z najznámejších vojvodcov všetkých čias vychádza prvýkrát na Slovensku v takej ucelenej a komplexnej podobe. Autori tohto velikána rozoberajú zo všetkých strán, sprevádzajú čitateľa dobou, vykresľujú jeho život, nechávajú nahliadnuť do súkromia, zvykov, vášní a radostí Macedónca. Text osvetľuje jeho význam pre neskoršie dejiny Európy i Slovenska. Alexander Veľký sa nedožil ani tridsiatich troch rokov. Zanechal však po sebe úchvatné dedičstvo. Stihol zmeniť Grécko, vyvrátiť Perziu, založiť desiatky miest, ovplyvniť dejiny Strednej Ázie a Indie, zrýchliť vývoj matematiky, zoológie, botaniky či vojenskej techniky. Premenil umelecké trendy celého starovekého sveta, vytvoril priestor pre nové kulty v Európe, Afrike i Ázii. Geografi cké poznatky antiky sa jeho výpravou prakticky zdvojnásobili. Zmenil demografi cký, sociálny a kultúrny vývoj sveta od Balkánu až po Indus. Alexander zohral podstatnú úlohu nielen v priestore, ale i v čase. Videli sa v ňom rímski cisári, stredoveká šľachta, ale je vzorom aj pre dnešných generálov a štátnikov. Tento muž je súčasťou európskej civilizácie, slovenskej kultúry a vďaka tejto knihe patrí už aj slovenskému čitateľovi.
Habaj, Michal:Objavné cesty staroveku, Bratislava 2017.

Kniha vysvetľuje systém antických geografických predstáv, pomenováva terminológiu a naznačuje neskoršiu recepciu pojmov. Rozoberá egyptské, fenické, grécke a rímske objavné cesty. Znázorňuje akým spôsobom sa rozrastala európska predstava o Afrike alebo Ázii. Zachytáva prvé kontakty Európy s Indiou a Čínou. Vysvetľuje mnohé antické etnické a geografické stereotypy. Knihu dopĺňa cenný a u nás vôbec prvý preklad Pseudo-Skylakovho periplu do slovenčiny.
Čéplö, Slavomír – Šprocha, Branislav – Kačírek, Ľuboš – Majo, Juraj – Pocisková, Miriam – Šprochová, Terézia – Tišliar, Pavol – Vargová, Lenka: Historický atlas obyvateľstva Slovenska (18.–1. pol. 20. storočia), Bratislava 2017.

Historický atlas obyvateľstva Slovenska (18. – 1. pol. 20. storočia) je prvým syntetizujúcim atlasom obyvateľstva Slovenska, ktorý zobrazuje populačný vývoj nášho obyvateľstva na obecnej úrovni v priebehu posledných 3 storočí. Vychádza z jednotlivých sčítaní ľudu a zameriava sa predovšetkým na vybrané štruktúrne charakteristiky.

Stiahnutie publikácie tu.
Šprocha, Branislav – Tišliar, Pavol: Demografický obraz Slovenska v rokoch 1938 – 1945, Bratislava 2016.

Publikácia je podrobnejšou analýzou populačného vývoja Slovenska počas 2. svetovej vojny. Analyzuje a hodnotí nie len štruktúrne charakteristiky, ale podrobnejšie sa dotýka najmä demografickej reprodukcie, aj v kontexte aktívnej a pasívnej populačnej politiky.

Stiahnutie publikácie tu.
Čéplö, Slavomír – Šprocha, Branislav – Kačírek, Ľuboš – Majo, Juraj – Pocisková, Miriam – Šprochová, Terézia – Tišliar, Pavol – Vargová, Lenka: Vybrané populačné štruktúry obcí na Slovensku (18.–1. pol. 20. storočia), Bratislava 2016.

Publikácia je doposiaľ najúplnejším lexikónom sídel Slovenska za obdobie 18. – 1. pol. 20. storočia. Je zostavená na základe výsledkov sčítaní ľudu a súpisov posledných 3 storočí. Prehľadne uvádza výsledky za jednotlivé sídla (obce), dopĺňa historický atlas obyvateľstva (od totožného autorského kolektívu) a ťažiskovo sú dáta zamerané na štruktúrne charakteristiky.

Stiahnutie publikácie tu.
Šprocha, Branislav – Tišliar, Pavol: Transformácia plodnosti žien Slovenska v 20. a na začiatku 21. storočia, Bratislava 2016.

Publikácia je prvou a jedinečnou analýzou plodnosti a reprodukčného správania na Slovensku v priebehu 20 storočia. Sumarizuje a hodnotí najmä transformačný proces plodnosti, ktorý sa výraznejšie prejavil jednak v medzivojnovom období, ale tiež v 90. rokoch 20. storočia. Neoddeliteľnú súčasť tejto analýzy tvorí aj hodnotenia populačnej politiky na Slovensku a jej prejavy na populačnú reprodukciu.

Stiahnutie publikácie tu.
Boltižiar, Martin – Chrastina, Peter – Kramáreková, Hilda – Lauko, Viliam – Šolcová, Lucia: Výskumy krajiny v príkladových štúdiách, Nitra 2014.

Britský historik F. W. Maitland prirovnal krajinu k stredovekému rukopisu na pergamene, ktorého stránky boli najskôr popísané, po určitom čase zmazané a opäť opatrené novými zápismi. Vystihol tak fakt, že kultúrna krajina (-y) nie je ničím iným ako veľakrát prepisovanými stránkami histórie ľudstva. V širšom slova zmysle teda možno krajinu považovať za akýsi „archív“; skúmaním jeho obsahu (= štruktúry krajiny) možno konkrétny problém zdokumentovať a napokon sa pokúsiť o jeho riešenie. Vďaka schopnostiam a precíznosti bádateľov (napr. geografov alebo historických geografov) sme preto schopní (už niekoľko generácií) vnímať krajinu nielen ako zložitý a špecifický materiálny systém, ale zároveň aj ako dedičstvo histórie ľudstva.
Nezastupiteľnú úlohu pri výskume krajiny má nielen geografia, ale aj historická geografia. Tieto vedy sa o. i. zaoberajú štúdiom stavu, zmien a vývoja segmentov krajinnej sféry Zeme (regiónov), príčinami týchto premien, ich následkov a príslušných zákonitostí i predikciou vývoja krajiny do budúcnosti. V súčasnosti sa krajinou, resp. jej výskumom zaoberajú aj iné vedy, téma výskumu krajiny sa stala širokospektrálnou. Preto sme pripravili učebnicu, ktorá je prierezom širokej problematiky výskumu krajiny – odkazuje nielen na publikácie existujúce, alebo ponúka aj „čítanku“ štúdií, dokumentujúcich rôznorodosť využitia tematických poznatkov o problematike. Záver tvoria cvičenia určené pre nácvik zručností súvisiacich s interdisciplinárnym výskumom krajiny, čo zefektívňuje proces vyučovania a predovšetkým samoštúdia.
Tišliar, Pavol: Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945, Krakov 2013.

Publikácia prináša podrobnejší pohľad na vývoj jednej z najstarších a najstabilnejších administratívno-správnych jednotiek, okresov . Okresy ako súčasť územnosprávnej organizácie majú korene už v stredoveku a spájajú sa s funkciou slúžnych. Ich vývoj bol celé stáročia viazaný najmä na fungujúce stoličné (župné) zriadenie. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa ich postavenie viacerými reformami začala meniť a prispôsobovať nevej organizácii verejnej správy. Publikácia sa zaoberá vývojom okresov z pohľadu dejín správy, previazaných najmä so župnou (1923) a krajinskou (1928) reformou počas medzivojnového obdobia a druhou župnou reformou v roku 1940, ktorá sa stala základom organizácie verejnej správy v Slovenskej republiky (1939 – 1945).

Stiahnutie publikácie tu.
Kačírek, Ľuboš – Ragač, Radoslav – Tišliar, Pavol: Múzeum a historické vedy: vysokoškolská učebnica, Krakov 2013.

Vysokoškolská učebnica je tvorená z dvoch častí. V prvej je venovaný priestor úvodu do muzeológie a múzejníctva, vrátane dejín slovenského múzejníctva. Druhá časť je venovaná pomocným vedám historickým (diplomatika, paleografiia, epigrafia, kodikológia, heraldika, sfragistika, vexilológia, chronológia, genalógia, historická metrológia, numizmatika a faleristika), smerovaným predovšetkým v kontexte slovenských dejín.

Stiahnutie publikácie tu.
Chrastina, Peter: Historická geografia na Slovensku (teoreticko-metodické východiská), učebné texty, Nitra 2013.

Historická geografia ako súčasť pomocných vied historických má nezastupiteľnú úlohu pri štúdiu stavu, zmien a vývoja konkrétneho regiónu v minulosti, príčin týchto premien, ich následkov a príslušných zákonitostí. V ostatných decéniách zaznamenala humanitná veda na Slovensku dynamický vývoj, ktorý odráža vplyv environmentalizmu alebo iných (najmä postpozitivistických a postmoderných) koncepcií. Je iba samozrejmé, že tieto fenomény poznačili aj teoreticko-metodické východiská našej (slovenskej) historickej geografie.
Obsahovú stránku učebných textov tvoria dve navzájom prepojené roviny: prezentácie k jednotlivým témam súčasnej slovenskej historickej geografie a relevantné práce autora (vo formáte PDF) k témam, ktoré sú zaradené v prehľade odporúčanej literatúry, príp. priamo v texte konkrétnej prezentácie.
Chrastina, Peter: Využívanie krajiny ako fenomén historickogeografického výskumu (učebné texty), Nitra 2013.

Problematika využívania krajiny (angl. land use) získava zo spoločenského hľadiska ako aj z aspektu základného i aplikovaného výskumu čoraz väčší význam. Štúdium krajiny a jej využívania patrí medzi náročné disciplíny; land use je totiž výsledkom integrovaného a synergického pôsobenia prírodných, historických (i prehistorických), hospodárskych a sociálnych síl v konkrétnom časopriestore. Je to stála konfrontácia medzi požiadavkami človeka (spoločnosti) a možnosťami prírody (miestnej krajiny) v danom území.
Štúdium využívania krajiny je pomerne častou témou geografických a krajinnoekologických výskumov na Slovensku. Žiaľ, tento stav nereflektujú príslušné humanitné disciplíny, vrátane historickej geografie, ktorej potenciál (napr. pre rekonštrukciu prehistorického i historického land use) je zrejmý. Predmetná skutočnosť sa stala motívom k vyhotoveniu učebných textov, ktoré prostredníctvom prezentácií a konkrétnych prác autora približujú metodické prístupy aplikované pri historickogeografickom výskume využívania krajiny.
Šprocha, Branislav – Tišliar, Pavol: Demografický obraz Slovenska v sčítaniach ľudu 1919 – 1940, Brno 2012.

Publikácia prináša analýzu a komparáciu výsledkov piatich sčítaní obyvateľstva, ktoré boli organizované po vzniku Československa na území Slovenska v rokoch 1919 – 1940. Výsledky sa dotýkajú predovšetkým štruktúrnych charakteristík populácie Slovenska (vek, pohlavie, etnicita, náboženstvo, rodinný stav, gramotnosť, telesný stav, ekonomická aktivita).
Tišliar, Pavol: Národnostný kataster Slovenska v roku 1940, Bratislava 2011.

Základom publikácie sú doposiaľ nezverejnené a nespracované výsledky za sčítanie ľudu z roku 1940. Išlo o zvláštne sčítanie, ktoré bolo poznamenané jednak územnými zmenami Slovenska, ku ktorým došlo ešte pred 2. svetovou vojnou, jednak boli poznamenané vojenským konfliktom, ktorý sa na Slovensku prejavoval postavením Slovenska vo vzťahu k Nemeckej ríši. Publikáciu tvoria dve časti. Textová tvorí úvod do sčítania 1940 a územnosprávny prehľad. Druhú časť tvorí 746 máp na katastrálnej úrovni, ktoré prinášajú vybrané výsledky sčítania 1940 (počet, hustota, národnosti).

Stiahnutie publikácie tu.
Chrastina, Peter: Vývoj využívania krajiny Trenčianskej kotliny a jej horskej obruby, Nitra 2009.

Monografia akcentuje interdisciplinárny pohľad na využívanie krajiny Trenčianskej kotliny a jej horskej obruby. Prelína sa v nej komplexný fyzickogeografický (geoekologický), historickogeografický, kultúrnogeografický a krajinnoarcheologický pristup. Z Európskeho Dohovoru o krajine totiž vyplýva potreba širšie koncipovaného pohľadu na krajinu. Tento musí vychádzať z praktických požiadaviek spoločnosti, pričom ponúkne z hľadiska udržateľnosti priestorovo optimálnu organizáciu krajiny. Otázka vývoja, resp. využitia krajiny je tiež súčasťou Stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov.
Antropogénna exploatácia prírodného prostredia sa v podmienkach Slovenska okrem nížin intenzívne prejavuje aj v kotlinách. Výnimkou nie je ani skúmaná oblasť, v rámci ktorej dochádza k premene kultúrnej krajiny. Človek toto územie využíval už od mladšieho praveku a jeho činnosť viedla k pretvoreniu krajiny do dnešnej podoby. Predložené dielo sa zaoberá príčinami a dôsledkami týchto zmien na krajinnú štruktúru v konkrétnych časových horizontoch. Zároveň hodnotí ich dopad vo vzťahu k vývoju krajiny do roku 1998, pričom na základe reálneho stavu načrtáva hlavné vývinové trendy do budúcnosti.
Šprocha, Branislav – Tišliar, Pavol: Populačný vývoj Podkarpatskej Rusi I.: Demografická reprodukcia, Bratislava 2009.

Publikácie v súčasnosti predstavujú prvú hlbšiu populačnú analýzu územia bývalej Podkarpatskej Rusi, ktorá patrila v medzivojnovom období k Československej republike. Prvý diel je venovaná demografickej reprodukcii, demografickým procesom (sobášnosť, pôrodnosť a plodnosť, úmrtnosť) a migračným pohybom. Druhý diel sa venuje štruktúrnym charakteristikám (počet obyvateľov, vek, pohlavie, gramotnosť, rodinný stav, etnická a konfesionálna štruktúra, ekonomická aktivita).

Stiahnutie publikácie tu.
Šprocha, Branislav – Tišliar, Pavol: Populačný vývoj Podkarpatskej Rusi II.: Štruktúry obyvateľstva, Bratislava 2009.

Publikácie v súčasnosti predstavujú prvú hlbšiu populačnú analýzu územia bývalej Podkarpatskej Rusi, ktorá patrila v medzivojnovom období k Československej republike. Prvý diel je venovaná demografickej reprodukcii, demografickým procesom (sobášnosť, pôrodnosť a plodnosť, úmrtnosť) a migračným pohybom. Druhý diel sa venuje štruktúrnym charakteristikám (počet obyvateľov, vek, pohlavie, gramotnosť, rodinný stav, etnická a konfesionálna štruktúra, ekonomická aktivita).

Stiahnutie publikácie tu.
Tišliar, Pavol: Etnická a konfesionálna štruktúra Gemera a Malohontu: prehľad stavu podľa vybraných statických prameňov v 18. – 1. pol. 20. storočia), Brno 2009.

Publikácia vychádza z údajov jednotlivých sčítaní obyvateľstva, ktoré boli organizované v 18. – 20. storočí. Prináša podrobnú analýzu etnickej a náboženskej štruktúry obyvateľstva Gemera a Malohontu na obecnej úrovni a vymedzenie jazykových a náboženských hraníc v priestore gemerského regiónu. Súčasťou publikácie je vyše 100 štatistických kartogramov v presnej mierke.

Stiahnutie publikácie tu.
Tišliar, Pavol: Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919: Príspevok k populačným dejinám Slovenska, Bratislava 2007.

Publikácia približuje prvé „slovenské“ sčítanie obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo tesne po vzniku Československej republiky. Analyzuje, Hodnotí a vysvetľuje proces prípravy a organizácie sčítania, jeho výsledky a možnosti využitia. Výsledky porovnáva s následným prvým československým sčítaním obyvateľstva z roku 1921 na regionálnej úrovni. Osobitne sa zaoberá skladbami obyvateľstva podľa národnosti a náboženstva.

Stiahnutie publikácie tu.
Chrastina, Peter: Petrografická analýza kamenárskych artefaktov rímskeho kastela v Iži pri Komárne (lokalita Leányvár), Nitra 2003.

Expanzívna politika Rímskeho impéria zanechala stopy aj v oblasti strategicky dôležitého brodu pri ústí rieky Váh do Dunaja. Na území obce Iža (okres Komárno), v lokalite Leányvár, sa nachádza jedna z najvýznamnejších pamiatok z tohto obdobia na území Slovenska. Je ňou kamenný kastel, vznikol v 2. pol. 2. storočia prebudovaním staršieho drevozemného tábora a ako predmostie Brigetia pretrval do konca 4. storočia.
Výskum predmetných architektúr je v oblasti panónskeho limitu dosiaľ determinovaný predovšetkým výsledkami archeologického výskumu. V roku 1997 realizoval autor monografie prvú etapu petrografickej analýzy kamenného stavebného materiálu a kamenných artefaktov nadstavbovej sféry. Jej obsahom bolo predovšetkým štúdium látkového zloženia fortifikácie kastela a vybraných kamenárskych artefaktov v spojitosti s určením proveniencie použitej suroviny.
Významnou súčasťou archeologického nálezového fondu rímskeho kastela v Iži je i súbor 124 výrobkov kamenárskej produkcie. Monografia prezentuje výsledky výskumu lokality a kolekcie kamenných artefaktov, konkrétne náčrt lokalizačných činiteľov rímskej architektúry, látkové zloženie a funkcia jednotlivých výrobkov, technické vlastnosti a pôvod kamennej suroviny.
Aktuality
Elektronický zápis študentov do vyšších ročníkov v AR 2021/2022 - všetky dôležité informácie a pokyny k dispozícii na TOMTO ODKAZE.
Harmonogram kolokviálnych skúšok (II. termín, august 2021) je k dispozícii TU.
Kalendár
po ut st št pi so ne
      01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31  
Kontakt
Sociálne siete